Ak ste ma po tomto úvode označili za naivku - nech sa páči. Faktom ostane, že mám tvrdú hlavu a názory, ktoré len tak niekto nezmení. Možno si dokonca myslíte, že som hlúpa, že "najkrajšie roky" (o tom by som pomlčala), svojho života chcem premárniť čakaním. Že predsa čakať sa dá aj inak ako v úplnej askéze... Ja si však nemyslím, že by som o niečo prichádzala. Nebránim sa flirtovaniu, netvárim sa ako šedá myš, čo čaká, kým si ju niekto všimne. Vnímam pohľady mužov, a keď si to zaslúžia ;), usmejem sa na nich. Tak to u mňa chodí. Preto sa vás pýtam - som naozaj divná? Divná, lebo neskúšam všetkých, čo prídu? Divná, lebo mi "niečo" chýba, a predsa viem, že to raz nájdem? Divná, lebo som mladá a nemám priateľa, ani sa neženiem za románikmi či sexom? Divná, lebo sa mi chce grcať zo súčasných vzťahov, ktoré sú tak prázdne? Divná, lebo chcem lásku?... Ak áno, tak som na to hrdá! A blbé pripomienky či komentáre - "ja v tvojim veku už bula vydata", mi vyčarujú maximálne tak úsmev na tvári;)
P.S.: Ak je nás takých podivínov viac, budem len rada :)
