Jediná svojho druhu

Špinu pod nechtami prisediacej ženy, padnutý vlas na kabáte muža stojaceho neďaleko. Rada premýšľala o ľuďoch a ich možných osudoch, na základe výrazu tváre sa snažila preniknúť do ich života. Ona sama sa v tejto spoločnosti cítila ako šedá myš, napriek tomu však často mala pocit, že vzbudzuje nepatričnú pozornosť. Znechucovalo ju to. Práve preto sa tvárila tak trochu arogantne, chcela vzbudiť dojem, že sa jej okolitý svet netýka a má ho na háku. Bola tichý pozorovateľ reality okolo seba. Reality, ktorá jej ležala v žalúdku a nebolo možné ju ani vyvrátiť, ani stráviť v ďalších častiach tráviaceho traktu. Svet ju atakoval hnusným spôsobmi, no ešte nikomu sa nepodarilo zmeniť ju. Mávala zlé obdobia, samovražedné myšlienky, stav úplnej izolácie od spoločnosti, pocit neskutočnej osamelosti a strachu. Bolo v nej čosi nezlomné, čosi čo jej nedovolilo vziať si život, aj keď sa paradoxne kvôli tomu často cítila zbabelá. Bola silná, ale asi nie dosť. Veľakrát ju ovládol smútok a plakala tak, že si myslela, že sa rozpadne na malé, elementárne čiastočky, že z nej ostane len kôpka molekúl a atómov, medzi ktorými už viac nebudú príťažlivé sily. Videla smrť a bála sa jej, chcela žiť, ale práve realita ju zabíjala. Bola večný rojko, snívala o lepšom svete a chcela ho zmeniť. Napredovala, ale vzápätí ju niečo odkoplo späť do minulosti a otvorilo jej staré rany. Cítila sa schyzofrenicky, v jednej chvíli milovala a v druhej zas nenávidela - svet, ľudí, samú seba... Láska pre ňu znamenala všetko, bol to posvätný cit, no ju ešte nikto nemiloval tak, s akou intenzitou a silou ľúbila ona. Keď milovala, láska naplnila každý jeden pór jej kože, každú mozgovú bunku, všetky zmyslové receptory. Bola ňou preniknutá. Neznášala rozchody, často sa po niečom tak zraňujúcom schúlila do klbka v tme izby, kde skrývala svoje slzy a bolesť. Stálo ju to zopár roztečených mejkapov, roztrhaných spomienok v koši a prebdených nocí. Na druhej strane, keď bola šťastná, keď žila život naplno, bola aj úplne iná. Vedela sa smiať poriadne nahlas a vedela rozosmiať iných trefnými, často ironickými až sarkastickými poznámkami, ktoré jej prichádzali na jazyk jedna po druhej. Bola to jednoducho ONA, jediná svojho druhu...