Žena

Plakala a on na ňu kričal. Ich dieťa na nich hľadelo. Mala som chuť plakať s ňou... Dnes som ju stretla znova. Pochudnutá, zhrbená, s taškou na pleci. Ten istý utrápený výraz, ktorý ma až zabolel. Myslím si - Čo má ona za mizerný život? Možno sa vydala z lásky, porodila tomu tyranovi dieťa, za čo si ju ani nedokáže vážiť, možno že ho ani nechcel. Pre mňa je on synonymom odpadu. Ak je schopný svoju ženu zmlátiť ( a ak s tým nemá problém na verejnosti, čo sa potom deje u nich doma?) a dívať sa na jej dobitú a uplakanú tvár, može to byť ešte človek? Díva sa na tvár ženy, ktorej možno nikto nevie/nechce pomôcť, ktorá je asi príliš bezbranná a neschopná zbaliť sa a opustiť ho... Je to skutočné monštrum a mňa veľmi mrzí, že sa toto v niektorých rodinách deje. Že chlap zabudol na svoju pozíciu v rodine a namiesto toho sa správa ako chudák... Už len kvôli tejto žene dúfam, že takéto indivíduá budú postupne zničené vlastnou agresivitou, a jej osobne prajem, aby sa dostala z tejto situácie, a aby bola schopná ešte žiť lepší život po boku niekoho, kto jej prinesie zadosťučinenie za všetky jej modriny na tvári a rany na duši...