Verila si . Mala v sebe tie schopnosti, tie správne schopnosti, ktoré ju privedú k cieľu. No a čo, že nemá podporu ostatných? Že si myslia, že je hlúpa, že sú sklamaní? Ona cítila niečo iné. Cítila, že to je presne ono. To, čo musí spraviť, to, čo si žiada obete...
Začala pracovať. Seriózne, manuálne, len aby bola viac nezávislá. Stretla ľudí, poväčšine jednoduchých, no neodsudzovala ich. Boli na jednej lodi, možno každý z iných dôvodov, no nikto sa nebál práce. Nikto k nej nebol nezdvorilý, nepríjemný, neochotný. Pýtala sa a oni jej odpovedali. V skutočnosti o nej nevedeli nič, a ona nevedela nič o nich. Každý má svoj príbeh, a každý by určite stál za popísanie.
No dokázala opísať len ten svoj. Zdanlivo nezaujímavý, a predsa pre ňu znamenal viac, než sa mohlo zdať. Znamenalo to, že dospela. Že nad sebou preberá kontrolu a že sa dokáže dostať k vytúženému cieľu. Nech to stojí, čo chce. A nechty zničené prácou pre ňu boli vyznamenaním, nie hanbou. Tak to bolo.
