Mnoho ľudí má takúto vlastnosť zakorenenú v sebe už od malička alebo sa u nich vyvinula časom, napríklad vplyvom sociálnych sietí alebo ich okolia. Dôvody takéhoto perfekcionizmu môžu byť rôzne. Bohužiaľ, v modernom svete sa takmer v každom aspekte života tlačí na podanie čo najlepšieho výkonu. Okrem toho sa na nás z každej strany valí množstvo kníh, videí, návodov a odporúčaní, ako sa stať produktívnejším, lepším, efektívnejším. Takéto edukačné materiály môžu síce mnohým ľuďom pomôcť lepšie využívať čas, prestať prokrastinovať, no na druhej strane môžu (ne)priamo vyvíjať nátlak, aby bol človek produktívnejším a ísť za hranice toho, čo jeho ich zvláda.
Zároveň mnoho ľudí na sociálnych sieťach neukazuje svoje každodenné starosti a trápenia, ale iba to „pozlátko“. To isté platí aj pri tých, ktorí ukazujú svetu svoju rannú rutinu, počas ktorej stihnú nakúpiť, dvakrát si ísť zacvičiť, meditovať alebo upratať celý byt. Takáto falošná produktivita, ktorú vidíme na sociálnych sieťach, nám môže privodiť výčitky svedomia, depresiu alebo úzkosť. Cítime sa menejcenní, pretože za deň nestihneme toľko aktivít, ako „tí druhí“.
Sociálne médiá vytvárajú nerealistické štandardy v osobnom živote, no podobný tlak sa prenáša aj do pracovnej sféry. Túžba po povýšení alebo vyššom plate nás často vedie k tomu, že zanedbávame vlastné zdravie a prekračujeme svoje limity. Strávime v práci viac hodín, ako je nutné, domov prídeme vyčerpaní a zmôžeme sa iba na to, ísť spať a na druhý deň začať odznova.
Či už sa snažíme byť bezchybní v pracovnom alebo osobnom živote, výsledok je rovnaký – ostaneme smutnejší, pretože sa naháňame za neexistujúcim cieľom, slepo sa snažíme splniť stanovené ciele, pričom, keď ich splníme, zistíme, že nám to aj tak nestačí.
Podľa nedávnych štúdií psychológov Thomase Currana a Andrewa P. Hilla sa spoločensky predpísaný perfekcionizmus spája s duševnými problémami, ako sú úzkosť, depresia a samovražedné myšlienky. Ľudia s takýmto typom perfekcionizmu
Podle nedávné studie psychologů Thomase Currana a Andrewa P. Hilla je společensky předepsaný perfekcionismus považován za nejvíce oslabující ze všech tří. Odborníci s touto formou perfekcionismu spojují úzkost, deprese a sebevražedné myšlenky. A nezní to vůbec jednoduše, tento typ perfekcionistů věří, že je ostatní budou přísně soudit, pokud nebudou dokonalí, a to je jediná cesta ke schválení.Ako môžeme byť šťastnejší?
Prestaňme sa naháňať za výkonom. Stanovovanie cieľov je v poriadku, ale snažme sa viac si užívať cestu k nášmu vytýčenému cieľu a bezhlavo sa za ním nenaháňať. Je lepšie mať veci hotové, než dokonalé. Zrekapitulujme si posledné mesiace – venovala som sa dostatočne svojej rodine, priateľom známym? Urobila som niečo pre svoje zdravie? Vyskúšala som niečo nové?
Nebojme sa robiť chyby. Chyby sú súčasťou každého procesu, kto nič neriskuje, nič nezažije. Z chýb sa máme poučiť, a nie sa ich báť. Naučme sa preto príjimať naše nedokonalosti.
Tešme sa aj z maličkostí - zariaďme si život tak, aby sme sa z neho tešili, aby sme si mohli povedať, že náš život má zmysel.
Namiesto prenasledovania dokonalosti si pripomeňme, že náš život je o rovnováhe a autenticite.
