V električkepozerám len tak von z okna. Vidím dôchodcov, čo sa valia z Lidlu,trúbiace autá s nervóznymi šoférmi, ľudí v električke. Rozmýšľam akomálo je v dnešnom svete ľudí samých, ale ako veľa osamelých. Koľkoneznášanlivosti, sporov, dokazovania si moci... doslova na každom kroku.
„Bože, prečoneukážeš svoju silu a lásku všetkým ľudom? Veď sa zdá, že všetci sú nejakmimo... všetci sa vadia... veriaci s neveriacimi, veriaci s inýmiveriacimi, čierni s bielymi, mladí so starými, sused so susedom. Tak saim...nám... ukáž. A možno to tu bude krajšie."
„Ukazujem sa imkaždý deň na modrom nebi, ale oni sa nepozerajú."
„Ani ja sa nanebo veľmi nepozerám. Iba keď dlho stojím na zastávke... pritom je takpekné..." Poviem zahanbene.
„Ukazujem sa imv kvetoch, stromoch, ale oni ma nevnímajú. Ukazujem sa im v detskomsmiechu, ale veľa z nich si už ani ten nevšíma. Ukazujem sa imv blížnych, ale akoby nemali záujem."
Chvíľu mlčíme.
„Ale prečo je totak?" Pýtam sa ako malá.
„Ľudia majúslobodnú vôľu. Ukázal som im aké je pekné hrať sa, rozprávať, držať sa za ruky,pomáhať si a navštevovať sa, prechádzať sa a tancovať, učiť sa, smiaťsa i plakať a oceňovať drobné radosti života. Ale im sa zdalilákavejšie luxusné dovolenky a drahé autá. Chceli zarobiť veľa peňazía hovorili si, že keď ich zarobia, tak budú mať čas sa rozprávaťa smiať sa a hrať sa. Niektorí ich nezarobili dosť nikdy. A väčšinatých, čo ich zarobili medzitým zabudla ako sa rozpráva, smeje a hráa pozerá na nebo a obdivuje kvety. Dal som im voľný deň, aby sioddýchli a potešili sa, ale oni ho trávia zasa len prácou alebonakupovaním v hypermarketoch."
„Hneváš sa nanich... na nás?"
„Nie... len mi jesmutno, lebo vidím, že veľa ľudí je nešťastných. A je veľa aj takých čo byboli, len to nestíhajú. Je mi ich ľúto. Mnohí z nich sú dobrí ľudia. Alenemôžem konať proti ich slobode."
„Preto sú na sebatakí protivní?"
„Áno, väčšinaáno... sú proste nešťastní."
„A čo teda mámerobiť?" Pýtam sa.
„Tak možností jeveľa... asi začať od seba. Povedať niekomu blízkemu, že ho ľúbiš. Na niekoho sausmiať. Niekomu pomôcť. A možno sa stačí len občas pozrieť na to nebo."
„Tak dobre."Hovorím, pozerám na nebo a cítim zvláštny pokoj.
