Sme na ceste.Téma domáce násilie už nie je tabu. Národný folklór typu „keď ženu udrieš,akoby si roľu pohnojil" už vytláča iná filozofia. Že udrieť partnera nie je v pohode.Že nadávať a ponižovať nie je v pohode. Že požadovať sex, keď sapartnerovi nechce nie je v pohode. Vieme, čo všetko nie je v pohode,napriek tomu ostávame často podivne ľahostajní.
Včera som malamožnosť pozrieť si úžasný šot, ktorý sa v boji proti domácemu násiliu s veľkýmúspechom premietal v Chorvátsku. Voľne preložené a popísané je to v tomtoduchu...
Celý šot jekreslený, objaví sa malý chlapček, ktorý rozpráva... zábery plynú... v oknáchpaneláku vidno jednotlivé scény.
„Keď sme s Marienkoupri hre kopli susedovi loptu do okna, strašne na nás kričal a chcel volaťpolíciu..."
„Keď mal Karol,čo býva pod nami, večer oslavu a mali nahlas hudbu, suseda mu búchalametlou do steny a zavolala naňho políciu..."
„Keď ujo, čo bývavedľa nás, bije tetu a ona strašne kričí a plače, babka dá hlasnejšietelku a povie, že to nie je naša vec..."
Na poslednomzábere už len vidno panelák... v jednom okne pokračuje bitka... a vo všetkýchostatných... šumí telka.
Násilie jezločin!
