Včera som sa rozhodla vziať so sebou fotoaparát a dlhšiu dobu pobudnúť pri hlavnom kríži na seneckom cintoríne. Svetlo množstva sviec tu vždy sála teplo, ich plamienky lákajú nezbedné deti...tak, ako kedysi lákali aj mňa.
Najviac zo vštkého sa mi páči, že tu môžem v tichosti pozorovať ľudí a najmä deti. Zaujala ma najmä mamička s dvoma chlapčekmi. Prišli, pokľakli a mamička ich vyzvala na modlitbu. Bolo to krásne. Chlapci poprosili o zdravie pre celú ich rodinu, lásku,...nezabudli pozdravovať starých rodičov, ktorí sú v nebíčku. Keď zapálili sviečky, mladší z nich tú svoju nechcel položiť na zem. Chcel si ju vziať domov. Na to mu maminka povedala: "Sviečku musíme nechať tu, inak by modlitba neplatila."
A tu je ten drobček, čo si chcel vziať sviečku domov...
Deti.
Martinka.
