Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(12)
Ako dieťa ma plamene fascinovali. Možno aj preto sa ujali prezývky, ktoré mi vymyslel tatino - "podpaľačka" a "ohňová žienka" - samozrejme, popri mnohých iných. Bola som zvedavá a najmä tvrdohlavá, ale vždy dostatočne opatrná, aby som si neublížila. Hrabanie kutáčom v uhlíkoch, prikladanie polienok, šťuchanie halúzkami malo v sebe neopakovateľné čaro. Keď si už naši so mnou nevedeli dať rady, začali mi dohovárať vetou: "Nehraj sa s ohňom, lebo sa v noci pocikáš!" Našťastie sa tak nikdy nestalo.
Keď si teraz s tatinom zakúrime a sadneme oproti krbu na lavičku, vždy na to spomíname. A ja občas vytiahnem fotoaparát.
