Počas leta som pracovala v súkromnom jacht klube na Long Islande, v oblasti vyhľadávanej turistami. Hoci medzi ich bankovými kontami boli veľké rozdiely, všetkých spájal relax a dovolenka. V klube, určenom najmä pre tých, ktorí si to vedia dovoliť, platili prísne pravidlá. Nebolo to práve najľahšie, ale milí hostia a úžasné zážitky mi zaručili skvelé leto. Medzi ne sa určite zaradilo stretnutie s Chrobákom, nie takým malým škaredým, čo má šesť nôh, ale s príjemným, milým Beatlesákom, presnejšie so Sirom Paul McCartneym!
Všetko sa to začalo v sobotu, keď jeden chlapček prišiel pred večerou do snack baru a povedal nám: "Taký milý ujo nám hrá na gitare za to, že sme mu na chvíľku požičali našu loďku..." Keď sme sa išli pozrieť na toho uja, skoro sme skolabovali. Paul sedel s deťmi na pláži a spieval im.
Manažment klubu nám okamžite zakázal akýkoľvek pokus o kontakt pod hrozbou výpovede. Od toho večera prichádzal každý deň aj so svojou rodinou a priateľmi na pláž a bol ako každý z nás - učil deti plávať, čvachtal sa vo vode, ale najviac času trávil na svojej malej škrupinke - plachetničke pre jedného. Bolo to super,...iba ho sem-tam pozorovať, alebo prehodiť pár viet počas pauzy, keď prišiel na pláž a pýtal sa, či nám nebude vadiť ak deti budú behať okolo. Celý čas pôsobil veľmi uvolnene, so šarmom žijúcej hudobnej legendy. Občas nám zakýval, "What a beautiful day", a my sme sa v úžase zmohli len na "Yeah, it is", lebo sme z neho boli fakt mimo.
Po pár dňoch mi to už nedalo a tak som sa pred večerou vybrala na pláž, kde s pánom McCartneym debatovalo pár ľudí. V tom momente mi bolo úplne jedno, či ma niekto z práce nabonzuje. Tak som prišla, pekne pozdravila - ako ma naučili rodičia - a prehodila s Paulom pár viet o rodine, najmä o tatinkovej vášni pre ich hudbu, ako s mojim krstným robili žúrky s LPčkami, ako všetci nosili mikádo a neskôr brady s kotletami, ako nás odchovali na samej dobrej hudbe...potom sa Paul začal pýtať na moje prázdniny, odkiaľ som a rozhovoril sa o práci a o rodine. Jednoducho pohoda. Z očí mu išiel veľký pokoj a uvoľnenosť. Nakoniec nechal pozdravovať moju rodinu a najmä tatinka, že má fajn dcéru - to ma veľmi potešilo :) Celkovo som bola z tohto stretnutia mimo - "ani obraz ani zvuk", došlo mi to až o také dve hodiny a uvedomila som si s kým som sa to vlastne rozprávala. Keď si na to teraz spomeniem, mám zimomriavky a naširoko sa usmievam. Inak sa to ani nedá.
Love love me do, you know I love you,...
Moja obľúbená - All my lovin'
