Pamätám si, že som sa preto zamýšľala, z akého dôvodu tam potom ľudia chodia. Pravda, vtedy som mala iné priority ako dnes. Dnes už chápem, že sú ideálne na zážitkovú dovolenku a na preskúmanie ich rozmanitosti – od tých východnejšie položených pri Afrike, až po tie najzápadnejšie. Začali sme tým pri Afrike – Fuerteventurou v marci tohto roka a budeme pokračovať La Palmou už tento december.
Fuerteventuru sme si vybrali preto, že sme zatúžili vidieť pláž El Cofete. Áno, je to tá asi najznámejšia (a najnedostupnejšia) pláž na Fuerteventure. Taktiež sme si tento ostrov vybrali aj preto, že sme sa tam chystali okúpať – marec je vraj na to už ideálny. Nakoniec sme si však iba omočili kotníky – a to nie sme veľmi nároční na teplotu vody – napr. portugalské pobrežie v lete nám prišlo skvelé na kúpanie – holt, asi sme vystihli chladnejšie obdobie. Vôbec nám to ale neprekážalo – Fuerteventura je krásna a v marci tam bolo málo turistov, z čoho sme boli nadšení. Vyhľadávam takéto miesta, lebo davy turistov ma trochu desia – pravda, sú miesta/mestá, ktoré mám rada (napr. Lisabon, Rím), kde sa davom vyhnúť nedá, ale ak sa dá, vždy to urobíme a túlame sa po menej frekventovaných miestach, kde je väčší kľud. No a na Fuerteventure som bola z tohto hľadiska viac než spokojná. Už na letisku panoval pokoj, asi aj väčší ako na tom našom bratislavskom :).
Výlet sme si naplánovali tak, aby sme na ostrove strávili 5 dní - takáto doba na preskúmanie všetkého zaujímavého nám postačovala. Zvolili sme let cez Madrid smerom tam a cez Malagu smerom späť. Cestovanie s prestupmi je vyčerpávajúce, ale aspoň sme si dlhší let rozkúskovali na dva kratšie.
Pobyt sme si rozdelili do dvoch častí – prieskum severu a juhu, tomu sme prispôsobili aj ubytovanie – 3 dni sme bývali na severe a 2 dni na juhu. Naplánovali sme to dobre – ostrov je vcelku dlhý a ak by sme sa neubytovali na juhu, tak by sme ten päťdňový pobyt strávili asi len v aute :). Na severe sme sa ubytovali v rezorte v oblasti Corralejo, rezort nás vyšiel lacnejšie ako ubytovanie na súkromí. Corralejo je najväčšia turistická oblasť na ostrove, s architektúrou typickou pre všetky Kanárske ostrovy (na bielo natreté nízke domčeky). Je vystavaná priamo pri rozsiahlych piesočnatých dunách, ktoré sú jednou z najväčších atrakcií na ostrove, avšak v čase nášho pobytu boli takmer ľudoprázdne. Tieto piesočné duny boli úžasné, prechádzali sme sa po nich každý deň aspoň chvíľu.
Na celý pobyt sme mali požičané auto. Autobusy sme na ceste stretli iba občas (a predpokladám že sa na ne nedá spoľahnúť, ako je to charakteristické pre južanské krajiny), preto auto je viac-menej nevyhnutnosťou, najlepšie s pohonom 4x4, my sme si však vystačili s predným náhonom. Z oblasti Corralejo sme podnikli výlety do mestečiek El Cotillo, Lájares, Ajuy, La Oliva, Betancuria. Viac zaujímavá ako samotné mestá je však jazda ostrovom – kvalitné cesty vedú kľukato cez stredne veľké pohoria sopečného pôvodu, kde-tu s vyhliadkou poskytujúcou perfektný výhľad na rozsiahlu časť ostrova. Nemohla som sa zbaviť pocitu, že takto nejako to vyzerá na mesiaci a páčilo sa mi to, i keď v piaty deň som už začínala mať pocit, že som stále smädná a akútne potrebujem vidieť zeleň :). Čo nás udivovalo a v týchto výškach to bolo logicky ešte intenzívnejšie, bolo neprestajné dutie vetra, na čo sme si občas aj zanadávali :). Po tomto jave nesie ostrov aj názov – viente znamená po španielsky vietor a fuerte silný.
Nedokázala by som tu žiť a obdivujem všetkých, čo to dokážu, aj keď možno nemajú na výber.
Veľa emócií v nás zanechal nočný Lájares a Ajuy počas západu slnka. Pri prejazde cez Lájares sme mali pocit, akoby to bolo čulé mexické mesto, azda preto, že z autorádia nám znela akurát latinohudba, mesto bolo slabo osvetlené a okolie okolo neho ešte menej – jednoducho sme intenzívne cítili atmosféru tohto mestečka, aj keď sme kvôli tme vlastne nič nevideli. Čo sa týka Ajuy, máme z neho výborný gastronomický zážitok v podobe „gambas al ajillo“ (krevety na cesnaku). Toto jedlo si vždy dávame počas našich ciest po Španielsku, v Ajuy jeho výbornú chuť zvýraznil ešte atlantický príboj a spomínaný západ slnka. Nie som obdivovateľom západov slnka, považujem ho za prirodzené ukončenie dňa, ale tam v Ajuy, na pláži s čiernym ligotavým pieskom a pri panvičke s čerstvými krevetami som ho už vedela oceniť. Čo tam po tom, že nám dali falošný účet, to je v Španielsku predsa bežné :).
Na juhu nás už čakala naša vytúžená „pláž“ El Cofete a ubytovanie – súkromný apartmán v mestečku Costa Calma. Asi trojhodinovú cestu na juh sme si ozvláštnili zastávkami pri prírodných jazierkach Aguas Verdes, v dedinke Las Playitas, vyhliadkou z majáku Faro de La Entallada a na pláži Sotavento. Táto pláž je zaujímavá tým, že je veľmi plytká, vhodná pre plachtenie, prechádzka po nej mi prišla nekonečná.
El Cofete je miesto, kde sa dá dostať pešo alebo autom s pohonom 4x4, lebo cesta nie je upravená. Videli sme na ceste aj Fiatky 500, ale že to zdarne zvládli až do cieľa veru pochybujem :). Každopádne my sme si v prístave (na neexistujúcej zastávke – podľa vyjadrenia okoloidúcich – zástavka je „tam niekde“ na kruhovom objazde) počkali na „guagua“ terénny autobus (termín „guagua“ sa používa v niektorých španielsky hovoriacich krajinách na označenie pravidelných autobusových liniek), ktorý nás odviezol tam i nazad. Pešiu turistiku sme nezvolili, radšej sa prechádzame po zeleňou zarastených horách ako po vyschnutej planine :). El Cofete je nádherné miesto. Snúbi sa v ňom mohutná sila oceánu na jednej strane a vysoké ostré hory na strane druhej. Tým, že toto miesto je vysokými skalami odrezané od zbytku ostrova, pôsobí divoko a silu oceánu zrazu cítiť ešte intenzívnejšie. Ak by som bola typ, ktorý rád medituje, tu by som sa vždy vedela ukľudniť. Určite to niektorí návštevníci „otočili“ na vyhliadke (najmä tí na Fiatkách 500), môžu však ľutovať – je to priam hriech nejsť sa prejsť priamo po pláži. Miestu možno pridajú na mystickosti klebety, že sa tu Hitler skrýval na polceste svojho úteku do Južnej Ameriky. Konšpiračným teóriám neprikladám nejaký zvláštny význam, beriem ako fakt, že na El Cofete stojí jedna nemecká vila z čias druhej svetovej vojny, ktorá dodáva šmrnc tomuto veľmi pôsobivému miestu.
Výlet na Fuerteventuru pokladám za jeden z tých najzaujímavejších, ktoré som doposiaľ podnikla. Opakujú sa na nej miesta, ktoré pôsobia nekonečne, rozsiahlo – duny, pohoria, pláže ako Sotavento a El Cofete, na ktorých som intenzívne cítila silu a krásu prírody. Sú to javy, ktoré tak veľmi chcem počas dovolenky cítiť, aby som si naozaj odpočinula od dnešného hektického života. Táto vyprahnutá krajina, kde sme častokrát nevedeli otvoriť dvere auta pod náporom vetra, sa mi vryla pod kožu najpríjemnejšie, ako sa to len dá a podnietila ma kúpiť letenky na, tentokrát jeden z najzelenších kanárskych ostrovov – na La Palmu.
