Pred dvoma mesiacmi mi oznámila, že majiteľ byt predáva a ona sa sťahuje. Na vysvetlenie: pokým som sa nasťahovala, tak bola milá, ibaže mi „zabudla poslať nájomnú zmluvu“. Dodala ju až keď som sa nasťahovala s pekne pozmeneným kontextom /nie ubytovanie na 1 rok, ale len do 31.07.2008, nie nájom 270 ale 320 Eur atď./ so slovami: „upsss som ti zabudla povedať že platíš ešte aj toto, hento a tamto a doba ubytovania, tak to len tak formálne do konca júla, potom to predlžíme. A keď sa Ti nepáči tak sa odsťahuj!“. To som tam jasná vec bola už nasťahovaná s kompletne všetkými vecami... tak som to nechala tak, že hádam niečo časom nájdem...jasne že začala škola a ja som prestala hľadať...
Potom mi teda oznámila, že majiteľ predáva byt a že ona sa sťahuje inde a chce bývať sama /hahaha ide bývať s tým svojim plešavým Espinozom J/. Nehovoriac o tom, že za mojím chrbtom ten byt dávala do prenájmu a ja som sa nechtiac dozvedela od majiteľa, že on ten byt nepredáva a to že Talianka bude v tom byte len do konca júla bolo jasné už v marci /práve vtedy keď som sa tam sťahovala ja - ale takého vola by nenašla čo by jej tam na pol roka šiel/, lebo jej ponúkol iný lepší byt /ale to už bol byt prenajatý takže sťahovať som sa musela tak či tak/.
Tak dobre začala som hľadať byt. Dohodli sme sa s jednou „kamoškou“ tu vo Viedni, že si nájdeme spolu nejaký podnájom a tak som hľadala dvojizbák. Jasná vec že slečne sa nič nepáčilo, stále vymýšľala, hento toto, potom začala niečo s tým, že som neprispôsobivá /no moja milá, ale na to treba dvoch ak chcú spolu bývať/ až mi pred necelým mesiacom napísala sms, že ona zobrala jeden byt čo sme boli spolu pozrieť /chlapík za to pýtal desné peniaze a ani plynový kotol nemal kosher zapojený, takže keby sa niečo stalo tak nám to žiadna poisťovňa nepreplatí, nehovoriac o tom, že ak človek nemá odborne zapojený kotol, tak za to sú fest vysoké pokuty..../ a že vlastne ja som pre ňu moc stará a že ona si tam nájde niekoho iného /tak vďaka moja, ja som vďaka Tebe terazky bez strechy nad hlavou/.
Takže som začala hľadať izbu. Ale to Vám poviem, nájsť slušnú izbu vo Wien, aby človek nebýval tak „hodku“ od centra je dosť problém, nehovoriac o tom, že čistotný nefajčiari hádam ani neexistujú.
A keď aj existujú, tak buď im vadí, že som Slovenka /písala som o tom v článku Ako som ubytovanie vo Viedni hľadala... a evidentne im vadí aj môj vek /31 rokov/. Okrem toho väčšinou tu hľadajú spolubývajúcich, ktorí sa s nimi budú chodiť ožierať /sorry, ale ja sa fakt neviem ožierať/ alebo fetovať /bola som v byte kde babenka predo mnou začala čosi sňupať, tak som sa otočila a ušla.
A čo takto bývať vo zverinci? Odpovedala som na inzerát staršej pani a šla som. Už pred dverami ma ovalil divný puch, tetuška otvorila a na mňa sa vrhlo zo desať mačiek /ja som milovníčka zvieratok, ale toto fakt nemusím/.
Dala som si inzerát, že hľadám izbu. Jasnačka ozvali sa mi všetci perverzáci Viedne. Došiel mi mail: „Ak mi budeš fajčiť každý deň, ponúkam Ti ubytovanie v zariadenej izbe za 200 Eur“ /sorry ujo, hrať sa na prostitútku a ešte si priplatiť? Evidentne je vo Viedni veľa dievčat, ktoré takého robia/. Alebo ďalší mail: „ Sme pár zo zvláštnymi chúťkami, ak sa budeš na nás pozerať a spolupracovať, máme pre teba izbu zadarmo. Ozvi sa Iris a Fred /eeeeee???/. A ďalší: „ 39 ročný sympatický mladý muž /mladý?/ hľadá spolubývajúcu s veľkým poprsím. Zašli foto s rozmermi /sorry ujo nespĺňam podmienky a už vôbec nemám chuť/. Alebo: Ahoj mám pre Teba izbu /wow super zariadená izba/. Si lesbička? /nie, nie som/.
A tak hľadám ďalej. Šéf mi povedal, že si môžem nechať veľké veci vo firme /aby som to nemusela nosiť do Bratislavy dokým nenájdem slušné ubytovanie/. A tak prenášam veci v metre /haha zábava ísť každý deň 20 minút metrom do práce s krabicami ako taký Miluláš, keďže nemám auto, aby som si to všetko previezla/...dúfajúc, že sa niekto slušný nado mnou zľutuje a ja si konečne nájdem nejaké bývanie na dlhší čas vo Viedni /sťahovať sa uprostred skúšok je fakt zábava/.
A tak môžem pendlovať cez august do Viedne L /super výhra pri dvoch robotách a kurze španielčiny vo večerných hodinách /to nebudem môcť chodiť so spolužiakmi na pifko, jaj jaj :D/.
