Po troch mesiacoch odbornej práce /neviem v čom spočívala moja odbornosť, nakoľko mi dávali práce typu prepísanie popisiek na nástenke a podobne/ som to prvý krát vzdala. Vzdala a rozlúčila s kariérou vedátorky... a šla robiť sekretárku a fakturantku, ktorá zarobila trikrát viac ako v štátnej správe vysokoškolsky vzdelaná žena...
Tri roky som frustrovanie chodila každý deň do práce, ráno do roboty, večer unavene z práce padla do postele a tak dokolečka dokola päť dní v týždni.
A potom to prišlo... Už dlhší čas som sa pohrávala s myšlienkou, že na Slovensku JE TO TAK, ja to nezmením a jediné čo môžem urobiť je zmeniť svoj život. Pomocou nažgrlošených peňazí sa mi malo začať dariť v zahraničí. A tak som zmenila svoj život...
V práci som dala výpoveď a prihlásila sa na moju druhú vysokú školu, tentoraz vo Viedni. Byt som dala do podnájmu a začala pendlovať do Viedne v domnienke, že prídem, nájdem job, nájdem bytík a začnem v pokoji študovať. Realita však bola úúúúplne iná.
Byt, ktorý som dala do podnájmu, som dala do podnájmu podvodníkovi, ktorý sa ani nesnažil platiť nájom a ktorého sa mi podarilo až po mesiaci a pol vyhodiť s bytu, nakoľko sa mi ešte aj vyhrážal, že ak do bytu vkročím, tak ma dá na políciu za krádež. Chlapíkovi však nestočilo to, že neplatil nájom, po vysťahovaní mi stihol ukradnúť aj práčku. Začal sa kolotoč s políciou, ktorý trvá dodnes a chlapík behá zatial veselo po svete, aj napriek tomu, že má toho trošku viac na rováši ako jednu práčku. Peniaze nasporené na školu som investovala do zaplatenia dlhov za byt a do novej práčky. A do nových podnájomníkov.
Začala škola. Ja som nemala ani prácu, ani peniaze, ani podnájom. Bola som prinútená sa nasťahovať k rodičom do mojej malej detskej izby. A zamestnala som sa ako upratovačka. Každý deň som pendlovala do školy, potom do práce, po večeroch som chodila ešte babysittovať. Domov som chodila o pol druhej ráno, do školy som vstavala o pol šiestej. A takto to šlo pol roka. Škola, práca, domov sa učiť /ten lepší prípad/ a takto dokolečka dokola od pondelka do piatku. Už som myslela, že zošaliem.
Nezošalela som... Prežila som skúškové obdobie a aj presťahovanie do Viedne... Podarilo sa mi začať "odznova" a splniť si zatiaľ aspoň časť svojho sna.
