V pionierskom tábore v Poľsku kradli slovenskí pionieri lakovky a texasky na trhu... nezapojila som sa keďže sa mi takéto veci bridia. A čudovala som sa, že prečo to vlastne robia... dodnes som to nepochopila, že prečo.
Niekoľkokrát nám vykradli chatu, aj keď bola najväčšia škoda vždy na dverách ako to čo ukradli /napr. záchodovú dosku a iné veľmo potrebné veci/. Človek si povie no dobre... nejaký feťáci bielili záhradkársku oblasť...
Pred časom mame ukradli rádio zo zamknutého auta. Človek oželie a ide ďalej...
Pred trištvrte rokom som sama naďabila na zlodeja – nájomníka, ktorý mi nezaplatil nájom /oklamal moju mamu a dal jej „potvrdenie“ z banky, že vložil peniaze na účet, ktoré jasne že nevložil/ a keď sa mi ho konečne podarilo dostať z bytu von /nie je to také ľahké, že prídete a niekoho vyhodíte – nájomník sa mi vyhrážal, že ma obviní, že z bytu som mu ukradla „cennosti“/ pri vysťahovaní mi ešte ukradol aj moju novú práčku. Na porazenie...
Prišli policajti zasmiali sa a odišli... Bola som podať trestné oznámenie... pobavil sa aj vyšetrovateľ... zastavili vyšetrovanie pre nedostatok dôkazov... obnovili ho na základe nových dôkazov.
Na porazenie je aj to, že milý pán zlodej, ktorý svoju vinu doznal písomne v liste mojej mame, je stíhaný na slobode a podľa slov vyšetrovateľa asi ani nemám šancu, že by mi spôsobenú škodu na práčke zaplatil, nie to aby šiel za krádež do väzenia. Totiž na Slovensku je to tak. Normálny človek sa nemá ako brániť, lebo náš právny systém chráni zlodejov a neobhajuje záujmy jednoduchých ľudí ako som ja. Štve ma to...
V stredoveku trestali zlodejov odťatím ruky. Musím priznať, že tento nehumánny trest sa mi zdá zrazu „humánny“. Veď taký človek, bol potom potrestaný do konca života. Kde sa objavil, tam hneď vedeli, že je to zlodej. V dnešnej dobe je to ľahšie. Nikto na nikom nevidí či je to poctivý človek alebo niekoľkokrát trestaný zlodej. Máloktorý zamestnávateľ si zisťuje, či bol zamestnanec v minulosti trestaný. A tak vlastne zlodej zostane nepotrestaný. Nemá to predsa napísané na čele. V kútiku duše ale dúfam, že „môjho zlodeja“ odsúdia /je hľadaný aj za iné „prečiny/ a bude mať pamiatku na celý život – aspoň v registri trestov.
Kradne sa všade, vo všetkých sférach; niekto okráda štát, niekto jednoduchých ľudí.
Kradne sa na Slovensku, kradne sa v zahraničí. A Slováci kradnú aj v zahraničí. Veď poznáte tie nápisy v Hainburgu v slovenčine, ktoré upozorňovali Slovákov po otvorení hraníc aby nekradli v obchodoch.
V časoch keď som pendlovala do Viedne, som zažila nájazdy Rómov-zlodejov /známych po celej Bratislave/, ktorí sa vybrali do Viedne „nakúpiť“. Aj teraz pravidelne stretávam tieto skupinky, ktoré využijú každý štátny sviatok na to aby si „nabalili peňaženky“ v zahraničí. A ja si zo strachu tu svoju držím ...
P.S. Dneska ukradli v Bratislave auto mojej mame...
