Takže vážení, nikto z Rakúšanov a Slovákov v Rakúsku sa nebojí, že príde o prácu v dôsledku hromadného „pracovného prisťahovalectva“ (o prácu tu tŕpne každý tak či tak, veď čo je v dnešných časoch isté?).
Prepúšťanie v Rakúsku nie je až také ľahké a žiadny Rakúšan si „neleistne“ vyhodiť zabehaného zamestnanca, len preto, aby mohol zamestnať Slováka za menej. Okrem toho nám dneska uzákonili v parlamente zákon, ktoré majú zaručiť každému v Rakúsku zvyčajný plat (čiže ako doteraz, musí byť každému zamestnancovi vyplácaná mzda, ktorá sa nesmie tlačiť dole (to znamená, že keď zamestnávateľ musí zaplatiť tak či tak ten istý plat, tak si určite nezoberie „hlúpeho Jana z bielych lazov“). Ceny môžu klesať jedine v rámci práce načierno (ale povedzte mi, kto takú prácu chce – žiadne poistenie, žiadna budúcnosť), resp. v oblasti voľných zamestnancov alebo živnostníkov, kde bude treba ešte urobiť zmeny (môj predpoklad). V rámci toho by sa mohlo stať, že zahraniční zamestnanci, ktorí doteraz nepracovali v Rakúsku budú zamestnávaný ako voľní zamestnanci a budú mať nižšiu mzdu (už teraz sa to v Rakúsku dosť zneužíva, ale pri plate 6 eur na hodinu, môžu Slováci ostať doma a ešte im „aj zbude“), žiadny nárok na dovolenku, žiadny trinásty a štrnásty plat atď.
Okrem toho zväčša požadujú rakúski zamestnávatelia určité vzdelanie, ktoré môžete získať jedine v Rakúsku (takže buď vrazíte kopu peňazí do rakúskych kurzov a rekvalifikácii a potom môžete hovoriť o zamestnaní, alebo vám to aj tak nepomôže, lebo v odbore, v ktorom chcete robiť práve nie sú vytvorené pracovné miesta).
Druhou bariérou je prirodzene jazyk. Na to, aby ste pracovali v Rakúsku alebo inde v zahraničí potrebujete ovládať perfektne (nemecký) jazyk. Plynulé ovládanie jazyka sa v dnešných časoch požaduje aj na pozície upratovačky a domácej (veď každá domáca pani si chce aj pokecať), nehovoriac o tom, že niektoré domácnosti uprednostňujú, ženy, ktoré majú rakúske občianstvo (aj keď sa volá Fatima a s jej ovládaním jazyka je to fakt biedne). Nehovoriac o tom, že miesto upratovačky za slušný plat je priam nemožné zohnať, na obyčajný „putzjob“ sa robia výberové konania (nie podľa toho ako viete upratovať, ale podľa systému: pýtaš najmenej a si Rakúšanka), nie je tomu tak všade.
Čo sa týka opatrovateliek, predpokladám, že ich situácia sa po máji 2011 veľmi nezmení (doteraz pracovali zväčša na živnosť, predpokladám, že sa nič nezmení). Veď kto by zamestnal opatrovateľku, a mal s tým spojené starosti (odvod daní a sociálnych dávok), keď si to opatrovateľka môže zaplatiť sama (a to skoro polovicu platu), nehovoriac o tom, že nikto nezamestná opatrovateľku na dobu neurčitú, aby po prípadnej smrti pacienta jej musel dávať výpoveď a odstupné.
Hovorilo sa aj o učiteľkách, ktorými by si mohlo Rakúsko vypomôcť z krajín, ktorým sa otvorí možnosť pracovať v Rakúsku. Potrebné by bolo ale uznanie diplomu našich učiteliek v Rakúsku. Ale povedzte mi, koľko slovenských učiteliek vie plynule po nemecky? A koľko Rakúšanov by chcelo dať do takej škôlky dieťa, kde by učiteľka nevedela jazyk?
Ďalším háčikom môže byť aj nátura Rakúšanov, ktorí sú presýtení „gastarbeitrov“ (a to my verte, že sú).
Ako ďalší problém pri hromadnom zamestnávaní Slovákov v Rakúsku, by som videla fakt, že v Rakúsku je ešte vždy dostatočný počet zaregistrovaných nezamestnaných, ktorých umiestnenie sa uprednostňuje.
Problémom môže byť aj fakt, že miesta sa zväčša nevytvárajú (ako všade v týchto pohnutých časoch na svete) a tie ktoré sú uvoľnené sa rušia a práca sa prerozdeľuje na ostatných zamestnancov.
Obavy z prílevu nových potencionálnych pracovných síl zo Slovenska sa môžu báť maximálne Slováci, ktorí pracujú v Rakúsku načierno. Tých je tu neúrekom. Ale vypláca sa práca načierno?
Bude exodus? Nebude...
