Písmo:
A-
|
A+
Rozpadnutá
Smutná ako vŕba
šťastná ako blcha?
Čo vlastne cítim keď
som v hĺbke duše
sama.
Pomaly mi tečú slzy
na vankúše.
Opustená a stratená vo
svojom svete,
ani neviem tie slzy sú
z radosti,
či smútku.
Cítim iba prázdno,
absencia citov
som chladná ako kov.
Rozpandnutá na malé časti
samé molekuly,
nič iba prach v púšti
bez prívalu citov.
Necítim už nič
som len bábka
poskladaná z malých
buniek,
potom zlomená
a znova pozliepaná.
Dokedy to bude trvať
asi navždy.... [/content>
