Zuzana Štefánová
ráno
Lúč slnka preráža cez oblak. Les sa budí z nočného spánku.
Som človek mnohých tvárí, no nepretvarujem sa. Som človek, čo vie milovať z celého srdca, ale aj človek, čo dokáže nenávidieť. Človek, čo vie pomôcť, ale aj človek, čo pomoc očakáva. Viem sa hnevať na celý svet, ale zároveň neviem žiť vo svete bez osôb, ktoré sú mne blízke. Človek čo sa vie smiať, ale tiež ten čo vyroní potoky sĺz. Som človek mnohých tvárí, ale predsa svoj originál. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené

Halierové spomienky Veľa vecí, márnosti, rokmi nazbierané, sú položené tam na skrytých miestach v polici.