Tieňohra. Krásne slovo... Plné záhad, neznámych diaľav, plné nádychu neexistencie. Filozofujem. Pieseň. Obyčajných pár tónov, ktoré vo vás zanechajú veľký zážitok. Milujem také piesne. Dokážem ich počúvať aj sto krát za sebou a vždy mi pripomenú niečo iné. Dažďové kvapky bubnujúce na okno, džavotavý smiech, tlkot srdca, lásku, bolesť... Len niektoré piesne vedia vyjadriť to, čo práve človek cíti. Práve v tomto momente ma vystihuje práve Tieňohra. Na stene sledujem tiene mojich prstov behajúcich po klávesnici, ako sa naháňajú a vháňajú moje myšlienky do kybernetického sveta. Slová odrážajú myšlienky, vedomosti, city... Ale pieseň dokáže všetko naraz. Melodická ale pomalá, uspávanka, ale plná citov, pieseň, ktorá lieči hlboké zranenia. Práve v tejto sekunde je mojou najlepšou kamarátkou, všetko chápe a odpovedá. Je tu, blízko pri mne, ako môj strážny anjel.
V tónoch melodickej Tieňohry sa obzerám po izbe. Všetko nehybne leží na svojom (ne)mieste. Menší chaos na zemi, tanier s omrvinkami, ktoré už prežili svoje. Na stole ja takmer všetko. Od kalendára cez kvapky do nosa až po šnúrky do tenisiek. Nad stolom sa vyníma hokejový plagát, ktorý už stratil svoj význam. Nič nežije, nehýbe sa, len pieseň. Stále znie. Akoby ožili steny. Stlmím svetlo. Nostalgia. Všetko stráca zmysel. Som tu len ja, moja Pieseň a moje myšlienky. A otázky. Vonku je už viac-menej tma. Len slabučké svetlá z pouličných lámp nesmelo nakúkajú dnu. Posteľ v rohu akoby čakala kedy sa ponorím do ríše snov a na chvíľku nebudem myslieť na nič. Nedotknutá, presne taká, ako keď som sa z nej ráno vyhrabala. Vtedy som nevedela, že ma čaká taký sentimentálny piatok večer. Všade, kam sa pozriem na mňa číhajú spomienky. Fotky, prstene, zošity, papierové dáždniky zo zmrzlinových pohárov... Akoby minulosť niečo znamenala. Je jedno čo bolo, dôležité je to, čo je teraz.
„Posúvame sa každým dňom, týmto nezmyselným časopriestorom“ a pritom sa aj tak všetko chýli len k jednému. Ku koncu. Ten je nekompromisný a vždy príde. Aj koniec Tieňohry nastal. Ale vďaka úžasnej funkcii ako je automatický repeat začne od znova. Veľmi rada by som mala aj ja takú funkciu. Niektoré dni boli také, že by si zaslúžili prežiť ešte raz. Ešte raz sa tak zobudiť. Ešte raz to prežiť a ešte raz si líhať do postele s pocitom, že tento deň bol najlepší. Hoci každý deň môže byť najlepší. Ako u koho.
V diaľke počujem sirénu. Ktovie čo sa stalo. Niekto má asi veľký problém. Nie taký malý problémik, ktoré sa okolo nás všade vznášajú a útočia.... Nie. Má veľký problém. Taký, že potrebuje pomoc. Aj pomoc je krásne slovo. Synonymum Tieňohry.
Ach, niekto ma vyrušil.... Celkom som stratila niť. Aj Tieňohra zrazu stratila zmysel. Už znejú len jej posledné tóny. Nebojím sa... Viem, že začne odznova. Aj ja chcem začať odznova.... Vo svojom zošítku života som si nalistovala novú stranu. A začínam.
OD-TE-RAZ....
P.S. Nie je to krásne slovo? Že Tieňohra...
