Matej Maruščák -vizitka
Narodený :17. januára 1995
Bydlisko: Bratislava
Klubová príslušnosť: TK Slávia Agrofert Bratislava
Veková kategória: dorastenci - hráči do 18 rokov
Hrá od: septembra 2002
Hrá: pravou rukou a obojručný bekhend
Najlepšie postavenie v rebríčku SR: 1.
Najlepšie postavenie v rebríčku Európa do 16: 4.
Ďalšie úspechy:
-najlepší tenista Európy do 16 ,na rok 2011
-talent roka ( Slovensko 2011)
-6x vyhral majstrovstvá Slovenska
-vyhral European Junior Masters
-vyhral 10 medzinárodných turnajov
-vyhral 35 slovenských turnajov
-Kids cup (niečo ako majstrovstvá sveta) -prebojoval sa až do finále
-zúčastnil sa na majstrovstvách Európy (jednotlivci, družstvá)
- reprezentant Slovenska
Aká bola tvoja cesta na kurty?
Trénujem profesionálne od siedmych rokov. Dostal som sa k nemu v prvej triede na základnej škole. Mama ma naňho prihlásila ,keďže to bol jediný krúžok na škole. Považujem to za šťastie. Nevedel som, že v ňom budem dobrý. O pól roka na to som išiel na výber tenistov do klubu Tk Slávia Právnik, kde ma tréner pán Ľubomír Kerek vybral a odvtedy som začal trénovať. Po troch rokoch som prestúpil do klubu TK Slávia Agrofert Bratislava , kde trénujem doteraz . Mojimi trénermi tu boli a sú pán Mário Popovič, Martin Kosťov a František Horváth. Doteraz neľutujem, že to bol jediný krúžok.
Myslíš , že by si sa knemu dostal nebyť toho krúžku?
Určite nie, lebo mama by ma prihlásila na futbal a hrával by som ho asi aj doteraz. Ona vždy chcela mať zo mňa futbalistu (Smiech). Keď som mal okolo 8-9 rokov, išiel som aj na futbal. Dokonca aj v ňom som bol dobrý, ale neskôr som chodil na tréningy iba raz za čas. Vtedy mi tréner povedal, aby som sa rozhodol. Jednoznačne som si vybral tenis.
Aká bola mamina reakcia na to, že tenis je tvojmu srdcu bližší?
Mama aj otec mali radosť, hlavne ich bavilo povzbudzovanie. Stále kričali a krútili rapkáčom. Niekedy mi mama povie, že ešte stále môžem byť futbalista, ale už je jej jasné, že sa venujem iba tenisu. Ona mi napríklad zohnala sponzora. Je ním Amer Sport , ktorý mi posiela rakety, tlmiče, tenisové tašky a Polystar s gripmi na rakety. Keď som bol v Turíne, na turnaji Nike Junior Tour, tak si ma všimol agent tejto spoločnosti a ponúkol mi sponzoring na oblečenie. Touto cestou by som sa im chcel poďakovať za podporu.
Pamätáš si na svoj prvý turnaj ?
Áno, bol to Zadunajský Wimbledon nádejí . Vtedy som ešte ani nepoznal tenisové pravidlá a tréner ma narýchlo na tréningu naučil aspoň počítať gemy .
Aké sú tvoje najväčšie úspechy, najkrajší moment?
Najväčší úspech je víťazstvo na tohtoročnom turnaji Tennis Europe Junior Masters do 16 rokov v Taliansku. Túto medailu si najviac cením. Pripravoval som sa dvojfázovými tréningmi a hral som veľmi dobre. Mal som z toho výborný pocit.
Gratulujeme. Na Slovensku si určite považovaný za silného súpera, boja sa ťa aj vzahraničí?
Boja sa ma hráči s ktorými často hrám a často ich porážam. Netuším, ako idú do zápasu tí, s ktorými som ešte nehral. Podľa mňa každý ide vyhrať. No na druhú stranu, každý zápas je iný. S tým hráčom s ktorým som vyhral, môžem prehrať, ale to si vôbec nepripúšťam.
Sebadôvera je teda cestou kúspechu ?
Áno, ale treba byť pred zápasom dobre naladený, poriadne rozcvičený a najdôležitejšie podľa mňa je hrať hru, ktorá na súpera platí a nehrať s roztrasenou rukou. Treba si veriť a hrať odvážne.
Si veľmi mladý a možno si už teraz vzorom pre začínajúcich tenistov. Máš aj ty nejaký?
Vyberám si z profesionálnych hráčov, sledujem ich údery, pohyb, správanie sa na kurte. Mojim favoritom je od malička Roger Federer.
Ako vnímaš prehru ?
Každý zápas mi niečo dá, či je to výhra, alebo prehra. Keď som s tenisom začínal, po prehre som si aj zaplakal, ale teraz to už beriem športovo. Ďalej poctivo makám a trénujem.
Čo si vďaka tomuto športu získal ?
Tenis mi dal neskutočne veľa. Cestovanie do úžasných krajín ako Dominikánska republika, Rusko, Taliansko. Taktiež mi dal skvelých kamarátov. Tomu som veľmi rád pretože aj na turnajoch sa mám vždy s kým porozprávať, zasrandovať .
A čo baby ? Letia na tenistov ?
Tenistky sú nádherné. Často vznikajú nové tenisové páriky. Ale inak si myslím, že baby letia na hokejistov a futbalistov viac než na nás .
Určite máš veľa zaujímavých historiek, nespomenieš si na nejakú?
Je ich naozaj veľa, ale takto v rýchlosti mi napadá len to, aký majú v zahraničí problém s mojím menom. Vždy ho nejako skomolia. Raz sa mi dokonca stalo, že komentátor si počas hlásenia môjho mena vypol mikrofón ,pretože stred nevedel prečítať a tak z toho vzišlo akési : Ma...ak .
Je tento šport finančne náročný ?
Samozrejme, že je. Treba platiť tréningy, kondičnú prípravu, treba natankovať nelacný benzín keď chodíme na turnaje. Takisto štartovné na turnaj, jedlo, pitie, hotel. Keď so mnou chodí otec alebo mama tak to skoro všetko treba vynásobiť dvoma. Finančne je to teda veľmi nákladné . Pred troma rokmi som dostal ročnú finančnú pomoc na účasť na turnajoch od Stredoeurópskej nadácie v rámci programu Talenty novej Európy. Teraz mi všetky výdavky platia rodičia , preto by mi prípadný finančný sponzor pomohol v mojom ďalšom tenisovom napredovaní.
Čo plánuješ vblízkej budúcnosti ?
Čakajú ma svetové turnaje do 18 rokov. Budú pravdepodobne až v polovici decembra . Budem hrať na Slovensku, v Rakúsku, Maďarsku, Taliansku a v iných štátoch. Preto tvrdo trénujem. Dúfam, že sa mi podarí čo najlepšie sa umiestniť.
Ďakujeme ti veľmi pekne za rozhovor a držíme palce v sľubnej kariére.
Zhovárala sa: Zuzana Uličná
Foto :Matej Maruščák
