Vianoce. Zrazu je svet krajší. Nie som sama, ktorá má rada toto obdobie. Tento krásny čas, kedy pociťujem lásku a súdržnosť rodiny, lásku ľudí, ktorí ma majú radi. Aj vy to pociťujete? Som presvedčená, že áno. Človek si uvedomí, koľko má toho veľa. Že má strechu nad hlavou, že má čo jesť, piť, že má toho tak veľa - rodinu. Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že najdôelžitejšími nie sú tie balíčky s farbenými stužkami, ktoré nosí "Ježiško", ale naopak, to, že sme všetci spolu, že sme vďační jeden za druhého. Že v rodinnej harmónii si pozrieme stokrát videnú Pololušku, ktorá má stále to svoje čaro.
Dostávam sa k pointe...Prečo musí prísť tristopätdesiatyôsmi deň roka, aby bolo zrazu všetko tak krásne a dych vyrážajúce? Nemôžeme sa k sebe správať lepšie aj dnes, práve teraz, zajtra, či pozajtra? Bráni nám v tom niečo? Potrebujeme k tomu stromček, darčeky, či plný stôl jedál? Veď je to také jednoduché, a zároveň také ťažké. Stačí tak málo. Byť ochotnejší, nápomocnejší, ľudskejší. Stačí otvoriť srdce. Stačí povedať ľuďom: ,,Mám ťa rád." Aj práve teraz, nemusíme čakať, kým prídu Vianoce. Stačí jednoducho milovať. A zrazu si uvedomíme, že každý jeden deň je pre nás takými malými "veľkými" Vianocami. Tak, aj dnes vám prajem krásne Vianoce...
