My ľudia si dokážeme vyčítať neskutočné malichernosti, banality, ale ak sa tak nad tým hlbšie zamyslíme, nikdy to k ničomu nevedie. Práve naopak - prehĺbuje to problémy a ničí medziľudské vzťahy, priateľstvá, ..
Pri naskytnutí takých tých skutočných problémov, ktoré nás v živote postretnú, si človek uvedomí, čo v živote je skutočne podstatné. Že sťažovanie sa nám nepomôže. Že ubližovanie tým najslabším z nás neformuje nič dobré. A taktiež, že ani pretvárka nič nevyrieši.
Možno to je idealizovanie. Možno nie. Možno sa stačí len trošku, naozaj trošku zamyslieť, a nakopnúť seba samého, smerom vpred. Povedať si, že stále môžeme byť lepšími. Pomáhať môžeme stále. Šíriť dobro a lásku, neprestajne, dvadsaťštyri hodín denne. A aké ľahké je byť úprimný - ´´posunúť´´ slová smerujúce z nášho srdca na zemský povrch.
Niekedy si to možno ani len neuvedomíme, ale sila šťastia a lásky spočíva naozaj v tých maličkostiach. Pomáhajme druhým, objímajme ich, tešme ich, a tešme sa s nimi, dodávajme im energiu a silu nevzdávať sa, vštepujme do ich sŕdc lásku, dávajme im najavo, že nám na nich záleží, majme ich radi...
Milí moji, más vás rada!
