Fahlman pred tridsiatimi rokmi ani len netušil, akú revolúciu svojím vynálezom spôsobí. Odvtedy sa samozrejme vyvinuli stovky ďalších emotikonov, ktoré vyjadrujú najrôznejšie emócie a taktiež činnosti. Smajlíci sa môžu smiať, plakať, vyplazovať jazyk, posielať bozk ale dokonca aj vracať. Bez nich si už internetovú či mobilnú komunikáciu nevieme ani predstaviť. Mám ale priateľov, ktorým keď píšem alektronickú odpoveď na niečo a zabudnem dať smajlíka, častokrát ju nepochopia a majú pocit, že som veľmi ironická alebo čo ja viem čo. Keď tak teraz nad tým uvažujem, asi to budú len kamaráti a nie priatelia. Tí vedia presne čo, kedy, kde a ako myslím. Emotikony však slúžia nielen na pobavenie, ale sú aj prospešní, poznamenal portál tn.cz.
Predchádzajú totiž nedorozumeniam a spresňujú, ako čo človek vlastne myslel. Ak celá písaná odpoveď na niečo má byť len jeden smajlík ako vyjadrenie reakcie, ktorá nás buď pobavila alebo nie, tak áno, ale v klasických textových odpovediach to asi ani nie je nutno, či? Prvotná myšlienka smajlíkov sa objavila ešte v roku 1969, keď Rus Vladimir Nabokov napísal do amerického denníka New York Times o potrebe znakov,ktoré by ukázali, kde je text odľahčený.
Načo odľahčovať, veď o tom je realita. Mnoho ľudí potom nevie komunikovať, pretože im chýbajú tie odľahčujúce smajlíky, ktoré by v normálnej reálnej komunikácii, tvárou v tvár museli písať prstom do vzduchu J …tento smajlík je pre tých, čo nepochopili J. Naši dedovia a babky viac komunikovali a rozvíjali jednak medziľudské vzťahy a komunikačné schopnosti. Mnohokrát hlavne vtedy, keď sa stretli s nepochopením. Veľa ľudí dneška už ani nevie, čo znamená do tváre niekomu vyjasniť - Co tím chtěl básník říci….pretože to jednoducho napíšu v tvare smajlíka. Škoda.
Ale nebojte, aj ja patrím presne k tej skupine ľudí dneška, ktorá ich používa, ale napriek tomu sa maximálne snažím tieto emócie vyjadriť aj slovami, ktoré sú v dnešnej dobe tak vzácne.
