Ešte takto pred rokom som si ja osobne myslela, že matematika je neprekonateľlná méta, ale dnes je už všetko inak. Mám výborných ľudí okolo seba a tí ma priviedli matematike na chuť. Je to taký pocit, ako keby vás od malička nútili k niečomu a to ste automaticky odmietali a naraz ked tlak povolí, zistíte, že to pred čím utekáte ako čert od kríža je v skutočnosli len úbohý strašiak v poli, ktorého sa už ani len vrany neboja...
Problémom tejto doby je, že na gymnázia sa dostávajú žiaci, ktorí tam idú len kvôli tomu aby uspokojili rodičov (výnimky potvrdzujú pravidlo). A tak sa na gymnázia dostávajú žiaci, ktorý mimochodom nemajú o prírodovedné vedy, ani štipku záujmu. A ved práve pre tieto veci boli gymnázia postavené, aby odtiaľ vychádzali deti, ktoré budú hlavičky v matematike a fyzike poprípade informatike.
A tak sa pozrime trošku bližšie na jeden z mnoha scenárov, ktorý sa v tejto dobe odohráva...
Malý Jožko, alebo Agátka(pomenujte si ich ako chcete), nastupujú do školy. Pokojne im ubieha život vškole, odrazu príde piata trieda a majú sa rozhodnúť, či pôjdu na gymnázium, alebo základnú školu. Kedže z každej strany počujú, že gymnázium je ako savraví viac kúl, rozhodnú sa robiť prijímačky. Spravia prijímačky, pokračujú na gymnázium. Ich známky tam idú divokejšie ako najdivokejší kolotoč v lunaparku. Takýmto štýlom prídu k maturitnému ročníku. Prejdú ním a úspešne zmaturujú, nie sú nútení maturovať z matematiky, takže sú pokojní. A takto ich prijmú na niaku humanitnú školu z ktorej vypúšťajú každým rokom stále viac a viac samých neužitočných ľudí. Ved koľko potrebujeme ľudí, na to aby nám vraveli, že situácia z humanitného hľadiska je zlá? Na druhej strane, veľa takýchto ľudí sa nedočká uznania, napríklad takýchto prekladateľov tiež nie je na zahodenie. A tak rozhodnite sa samí milí čitatelia, kto je pre vás diabol a kto Boh