Skoro každý deň sme hrávali za domom futbal alebo iné hry ako napríklad schovávačky. Boli to časy plné zábavy a bezstarostného života, ktorý sa postupne vykrádal do povetria. Ale tak to predsa má ísť, kolobeh života sa nedá zastaviť a deťmi sme len raz. A treba si to užiť. Ja som si to užil dostatočne ale čo dnešná mládež?
Pri pohľade z okna v roku 2010 vidím preliezačky a pieskovisko pre tých najmenších, zrušené futbalové ihrisko a vynovené basketbalové ihrisko, ktoré zíva prázdnotou asi 80% roka . Na trávniku sú samozrejme stále psie výkaly ale pribudli aj stromčeky rôznych typov, ktoré sa predtým nemali šancu ujať, teraz ich nikto neohrozuje futbalovou loptou a nebehá okolo nich. Terajšia mládež asi funguje inak, prioritou je závislosť na počítačoch a večerné chodenie von s partiou a s tým spojené fajčenie a pitie alkoholu, či skúšanie drog. Detská spontánnosť a radosť sa stratila nevedno kam, asi za to môže zanedbávanie zo strany rodičov, ktorí sú pracovne vyťažení a na deti neostáva čas. Neviem si predstaviť kam zmizli deti, nie je možné aby ich bolo až o toľko menej, že by som si ich nevšimol. Som úprimne zvedavý na tú generáciu detí, ktoré nie sú deťmi ale sú niečím novým. Niečím v čo nemám dôveru do budúcnosti.
