Autobus číslo 61 by mal byť pýchou hlavného mesta. Spája hlavnú vlakovú stanicu a medzinárodné letisko M.R. Štefánika. O tom v akom stave sú tieto autobusy s hrdým nápisom „Jazdím na zemný plyn“ nech si urobí vlastnú mienku každý obyvateľ Bratislavy ale aj zahraničný turista sám. Ak by nemal záujem, tak mu pomôžem – v hroznom. Ale tým sa zaoberať nemienim, viem, že sa to nezmení. A nové autobusy budú nasadené na linku centrum mesta – Petržalka. Niekomu zjavne nezáleží na dobrom vzhľade Slovenska aspoň bezprostredne po vystúpení z lietadla, keď už nič iné.
Toľko k príbehu okolo autobusu číslo 61, ten hlavný príbeh sa odohráva každé ráno v ňom. Nastupujem na zastávke Galvaniho, ktorá sa nachádza hneď za zastávkou Avion shopping park. V tom čase je v autobuse tak zo desať ľudí, maximálne pätnásť. Revízora som tam ráno nikdy nevidel, veď načo vstávať, keď stačí ísť neskôr a ukázať svoju silu pri bránení vo výstupe nejakému neplnoletému študentovi, ktorý nemá cestovný lístok. Avšak ranný autobus je plný ľudí bez cestovného lístka! Je totiž plný bezdomovcov, ktorých ráno doslova vyhodia z nocľahárne, ktorá sa nachádza na trase linky 61. Po nástupe do autobusu zistíte, že ráno je naozaj lepšie nejesť, lebo nadúvanie je úplne bežné. Na ďalších zástavkách pristupujú ľudia, platiaci ľudia, ktorí si za svoje peniaze vynaložené na cestovné lístky zaslúžia aj nejaký ten komfort. Viem, že slovo komfort je moc silné. Stačilo by mať možnosť dýchať a nie potreba dať si šál cez ústa, nehovoriac o strachu z rôznych chorôb a možnosti prepadnutia...
Páni revízori, pán Zahradník sústreďte sa na reálnejší problém ako ukazovanie autority na mladých deťoch v autobusoch, kandidatúre za župana a iných sebe prospešných vecí. Snažte sa vyriešiť túto situáciu, ktorá trvá minimálne tri roky. Nikdy vás nenapadlo zriadiť špeciálny autobus na ranný rozvoz bezdomovcov do centra? Prečo to nechávate nepovšimnuté? Takto trpia vaši zákazníci, ktorí si kupujú lístok aj keď vedia, čo ich tam čaká. Začnite konať vo veci, ktorá trápi stovky cestujúcich!
