Doba pandémie a dlhodobá frustrácia spôsobená neustále sa meniacimi pravidlami a reštrikciami, a najnovšie i prebiehajúcim lockdownom, dávajú jednotlivcom i spoločnosti poriadne zabrať.
Hoci dezinformácie, hoaxy a konšpiračné teórie boli populárne i pred vypuknutím celosvetového marazmu menom Covid-19, práve tento čas a naše aktuálne fungovanie sa stali živnou pôdou pre šírenie nesmierneho množstva nepravdivých srdcervúcich príbehov a emotívnych príspevkov, vyvolávajúcich v nás celú paletu rôznych emócií. Je prirodzené, že v nás takáto situácia podnecuje množstvo pocitov, ktoré sú v danej chvíli relevantné. Krivda a neprávosť, pocit nespravodlivosti či hnev nami často vedia zalomcovať a motivovať nás k všakovakým činom. Problém nastáva vtedy, keď im dovolíme prekonať naše racio a v zápale týchto emócií konáme.
Sociálne siete zohrávajú kľúčovú rolu pri masovom šírení informácií všemožného druhu, reprezentujúcich celú škálu odtienkov pravdivosti - od faktických, podložených a ľahko overiteľných informácií, cez poohýbané príbehy, až po jednoznačné klamstvá. Platformy, ktoré umožňujú agregáciu/zoskupovanie ľudí s podobnými názormi a postojmi sa tak stali mocnými nástrojmi pre radikalizáciu jednotlivcov. Zároveň v prostredí sociánych médií platí, že nám ponúkajú stupňovaný obsah (od jednoduchej diéty sa tak ľahko dostaneme v pár krokoch k extrémnym praktikám na chudnutie, od tipov, ako behať k náročnému parkouru a od videa s problematikou migračnej krízy až po ultrapravicovú nenávistnú prpagandu), čo taktiež významne prispieva k radikalizácii užívateľov.
Vyburcované emócie v nás potláčajú kritické myslenie a racionálne uvažovanie (1). Logiku a chladnú hlavu vystrieda vo vedúcej pozícii emočný filter a my tak poľahky môžeme skĺznuť k osvojovaniu extrémnych postojov a názorov. Radikalizácia zväčša prebieha veľmi nenápadne, subtílne, a práve v tom spočíva jej hrozba. Človek hnaný frustráciou zo situácie, v ktorej sa nachádza (v tomto prípade to môže byť nezvládnutie pandémie na Slovensku), je motivovaný hľadať vinníka, terč, na ktorý môže svoje vypäté emócie nasmerovať. Prestáva dôverovať politickému či vedeckému konsenzu, ktoré sú šírené mainstreamovými médiami a začína uvažovať o "alternatívnej pravde". Vyhľadáva podobne uvažujúcich ľudí, čo je v dnešnej dobe sociálnych sietí a možností pridať sa do akejkoľvek skupiny na Facebooku veľmi jednoduché. Po začlenení sa do tejto skupiny si daný jednotlivec potvrdzuje svoje vopred prednastavené myšlienkové smerovanie (konfirmačné skreslenie). Postupne dochádza k premene videnia sveta a spoločnosti, svet sa javí byť čiernobiely, my sme tí dobrí a oni sú tí zlí, my bojujeme za pravdu, oni nás chcú vodiť za nos. Sprisahanie číha za každým rohom a členovia skupiny sa identifikujú s rolou hlásateľov pravdy a nadobudnú pocit, že je na nich, aby s tým niečo urobili. Takáto polarizácia sa stáva ďalším hnacím motorom pre posilňovanie radikalizácie. Keďže častokrát sú facebookové skupiny uzavreté pred verejnosťou, ich členovia tvoria celok, ktorý je izolovaný od vonkajšieho sveta a jeho vplyvu. Informácie, ktoré sú v skupine šírené preto potom nenarážajú na kritiku alebo spochybňovanie, pričom práve to je jeden z adekvátnych spôsobov, akým by sme mali pristupovať k netriedeným informáciám - overovať si ich relevantnosť a pravdivosť, dohľadávať si zdroje, konfrontovať sa s inými názorovými prúdmi.
Príkladom radikalizácie a toho, kam až môže zájsť selektívne volenie informácií a zúžený priezor videnia sveta sú útoky, ktoré sa odohrali v novembri 2021 v niektorých z prevádzok obchodného reťazca Lidl. Zmobilizovali sa skupiny odporcov očkovania z rôznych kútov Slovenska, ktorým prekážali pandemické opatrenia a rozhodli sa, že spôsobmi, akými budú protestovať a bojovať proti neprávosti, ktorú pociťovali (a ktorá býva jednou z najčastejších príčin radikálnych činov (2)) sú slovné útoky, výtržníctvo a v konečnom dôsledku i agresívne správanie smerované na pracovníkov potravín a zásahovú jednotku.
Takéto konanie môže byť považované za radikálne, keďže ide o incidenty vyeskalované na základe vyburcovaných emócií, ktoré vírili v uzavretých skupinách frustrovaných ľudí.
Je veľmi jednoduché nechať sa ovládnúť emóciami vyvolanými na základe aktuálneho diania. Ocitli sme sa v pandémii, situácia v našej krajine je kritická a my sa cítime byť s nervami na pokraji. Napriek všetkému však nie je za každých okolností vhodné dať našim emóciám priestor, aby ovládali naše konanie. Zachovajme si chladnú hlavu a rozvahu, premýšľajme nad tým čo a prečo čítame/pozeráme a nedovoľme, aby v nás vo vypätých situáciách zvíťazila vášeň nad rozumom.
Za tím ZSI spracovala Adela Vidličková
(Máte záujem o viac takýchto informácií? Pozývame vás sledovať náš FB profil, kde pravidelne uverejňujeme detaily našej činnosti a rôzne fakty a zaujímavosti zo sveta médií a dezinformácií. https://www.facebook.com/zvolsiinfoSR)
ZAPAMÄTAJTE SI, to, čo sa píše na internete, nie je vždy pravda. Overujte fakty, voľte si info.
Ak chcete vedieť viac: https://zvolsi.info/sk/fantomas/
1. Blanchette, I. (ed.). (2014). Emotion and Reasoning. New York, NY: Psychology Press
2. Doosje, B., Moghaddam, F. M., Kruglanski, A. W., de Wolf, A., Mann, A., Feddes, A.R. (2016), Terrorism, radicalization and de-radicalization, Current Opinion in Psychology, volume 11, pages 79-84
