Veríme, že virtuálny svet nás neovplyvňuje, sme v ňom skrytí, často anonymní. Hovoríme, že každý si môže veriť čomu chce, nás sa to nedotýka. No existujú i prípady, kedy dezinformácie vystúpia z virtuálneho sveta a neraz môžu skončiť nešťastím.
Čítame to, čo „chceme“
Denne strávi mnoho z nás niekoľko desiatok minút na sociálnych sieťach, e-shopoch, či spravodajských portáloch. Internetová komunita nás spája, môžeme prostredníctvom nej udržiavať sociálne kontakty, rozbehnúť biznis, nájsť si prácu – teda užitočné veci. Na druhej strane nás používanie internetu a čítanie niektorých správ a (dez)informácií môže aj rozdeľovať. Pri surfovaní po internete si jednotlivé webové stránky o nás zbierajú dáta, ktoré si medzi sebou posielajú (väčšinou s naším súhlasom, ale bez nášho vedomia) a následne tieto dáta spracúvajú a vyberajú pre nás na mieru šitý obsah (reklamu, článok, video), o ktorom predpokladajú, že ho vidieť chceme. Môže sa tak vytvoriť jedna veľká internetová bublina, vedúca k odklonu od reality – New York Times o tom pripravil celú podcastovú sériu s názvom Rabbit Hole.
Prednedávnom v médiách rezonovali správy napríklad o mužovi, ktorý sa zúčastnil novembrových protestov proti covidovým opatreniam a neskôr na toto ochorenie sám zomrel, čo potvrdila i polícia. Na ochorenie neveril, neveril, že môže byť nebezpečné – v tomto zmysle sa vyjadril na sociálnych sieťach jeho syn, s apelom na všetkých podobne zmýšľajúcich, aby dodržiavali opatrenia, ktoré jeho otec odmietal.
„Záchrana detí“
Edgar Maddison Welch nebol jediný, kto uveril v sprisahanie, údajne preberané v uniknutých e-mailoch amerických Demokratov o deťoch väznených vo washingtonskej reštaurácii skupinou pedofilov z najvyšších priečok politiky. Bol ale jediný, kto prešiel k tak razantnému činu - so zbraňou v ruke ohrozoval ľudí v pizzerii, v snahe dostať sa do podzemia, v ktorom sa deti mali nachádzať. Tento suterén ale neexistoval. Teória bola mnohokrát vyvrátená, dodnes však pizzeriu jej stúpenci obťažujú telefonátmi a obvineniami, rozvinula sa okolo toho mnohovrstvová konšpiračná teória zvaná Qanon. Muž ale neostal len pri slepej viere, že sprisahanie odhalil, uveril natoľko, že sa rozhodol deti za každú cenu zachrániť. Nerobil to v zlom úmysle, len v mylnej domnienke, ktorá mohla mať okrem trestnoprávnych následkov aj iné, smutnejšie. Našťastie sa nič vážne nestalo.
Teroristické útoky?
V lete roku 2017 sa dôchodca v Mladoboleslavsku rozhodol spíliť na železničnú trať stromy, s cieľom spôsobiť haváriu vlakovej súpravy. Jeho „vyšším“ cieľom ale bolo tento čin zvaliť na imigrantov, či moslimov prostredníctvom papierov s nápismi ako „Allahu Akbar“, rozhádzanými po okolí a vyburcovať tým strach z tejto menšiny. K činu sa priznal a Česko tak má prvého teroristu vo svojich dejinách. Týždenník Respekt v reportáži o tejto udalosti priblížil detaily, ktoré seniora viedli k tak radikálnym krokom. Polícia v jeho počítači, pri ktorom podľa manželky trávil celé večery, našla hromadné e-maily o utečencoch valiacich sa do Európy, fotky násilností, ktoré sa údajne páchajú (a v závislosti od nálady sa raz pripíšu na konto Rómom, inokedy moslimom, nehľadiac na skutočnosť, že ide o tú istú fotku). Rodina ale časť viny za jeho manipuláciu pripisuje aj miestnej koordinátorke istej politickej strany, ktorá ho mala indoktrinovať strachom a mylnými informáciami o prebiehajúcej vojne s moslimským svetom. Dôsledky mohli byť fatálne, je veľké šťastie, že pri nehodách sa nič závažné nestalo. Strana sa od odsúdeného dôchodcu samozrejme dištancovala, napriek tomu, že bol ich dlhodobým podporovateľom a zúčastňoval sa miestnych zasadaní.
Toto boli niektoré extrémne a najmä ojedinelé príklady toho, čo sa môže stať ak sa nachytáme do siete algoritmov, či necháme ovplyvniť strachom šíreným okolo nás. Stránka Infosecurity.sk nedávno zverejnila štúdiu, ktorá potvrdila, že hoaxy vedú k menšej dôvere ľudí v tradičné médiá, ku polarizácii spoločnosti a môžu podkopávať vieru v liberálnu demokraciu. Štúdia síce prebiehala v Amerike, kde je občiansky kontext odlišný, ale stačí sa pozrieť na situáciu inde vo svete - ľudia protestujú proti vládnym opatreniam, pretože neveria na nebezpečenstvo koronavírusu.
Ako nepodľahnúť?
Ako sa teda nenechať oklamať natoľko, že poškodíme sebe, či okoliu? Treba mať na pamäti, že šokujúce správy sa často zakladajú na pravde len z časti, ak vôbec. Nedá sa overiť všetko, čo sa k nám dostane, ale môžeme si vybrať niekoľko zdrojov, ktoré sú overené a dôveryhodné a sledovať tie. Je dobré zbystriť pozornosť pre možné zavádzanie a snahu o manipuláciu pri článkoch bez autora, plných citovo zafarbených slov a desivých obrázkov. Na zovšeobecňovanie a citovanie falošných odborníkov. Práve dodržiavanie aj týchto jednoduchých postupov nás môže ochrániť od toho, aby sme sa sami neocitli v situácii, že to budeme my o kom sa budú najbližšie písať reportáže s apelom na nebezpečenstvo dezinformácií a potrebu kritického myslenia.
Pamätajte: Overujte – hľadajte – voľte si info.
Sledovať nás môžete tu: https://www.facebook.com/zvolsiinfoSR
za tím ZSI spracovala Tereza Mikáčová
(použité zdroje: https://www.teraz.sk/regiony/muz-ktory-bol-na-bratislavskom-protes/512400-clanok.html, https://www.scotsman.com/news/politics/what-pizzagate-fake-news-scandal-involving-hilary-clinton-and-wikileaks-explained-and-why-its-trending-amid-epstein-inquiry-2879166, https://www.respekt.cz/tydenik/2019/4/jak-se-zrodil-senior-terorista, https://infosecurity.sk/zahranicne/dezinformacie-v-praxi-ich-vplyv-na-doveru-obcanov-v-media-a-vybrane-politicke-institucie/?fbclid=IwAR2c2gUIEoymVzim7WQf2Npic51zHeYcPoplCaEJ-Wi96jOB8f5-D6akpcs)
