O amerických voľbách, (dez)informáciách a novej stratégii Twitteru

Písmo: A- | A+

V tomto blogu sa venujeme stratégii Twitteru v boji proti dezinformáciám počas amerických prezidentských volieb.

Twitter, ako celosvetová platforma podporuje demokratické dialógy, občiansku účasť a uľahčuje zmysluplnú politickú diskusiu. Na druhej strane však poskytuje priestor na šírenie rôznych dezinformácií a preto by mal pracovať na ochrane integrity kritického dialógu.

Z uvedeného dôvodu sa už pred americkými voľbami rozhodol využiť aktívnejšiu stratégiu. V rámci nej Twitter napríklad začal označovať tweety, ktoré nepravdivo deklarujú víťazstvo jednej alebo druhej strany. Pravidlá pre užívateľov Twitteru ďalej varujú, že Twitter môže označovať a znižovať viditeľnosť tweetov obsahujúcich nepravdivé alebo zavádzajúce informácie o občianskych procesoch. Taktiež budú odstránené tweety, ktoré podporujú násilie alebo vyzývajú ľudí, aby zasahovali do výsledkov volieb, či fungovania volebných miestností. Týka sa to ako amerických volieb do kongresu, tak aj amerických prezidentských volieb. Tweety, ktoré obsahujú nepodložené tvrdenia, budú označené a nasmerujú ľudí na oficiálnu stránku volieb v USA.

Prečo je šírenie dezinformácií v prípade volieb problémom?

Sociálne siete sú online komunikačné kanály, ktoré umožňujú verejnosti vytvárať originálny obsah prostredníctvom platforiem, ako sú Facebook, Instagram alebo Twitter. Kvôli veľkému úspechu pri využívaní sociálnych sietí počas politických kampaní a zvýšenému záujmu voličov, začali prostredníctvom nich kandidáti čoraz viac ovplyvňovať to, ako ich vníma verejnosť. S ohľadom na to, že približne 72% občanov USA vo volebnom veku aktívne využíva určitú formu sociálnych platforiem, správy šírené prostredníctvom týchto sietí môžu mať určitý vplyv na výsledok volieb.

Priebeh volieb v roku 2020 bol jedinečným spôsobom ovplyvnený sociálnymi sieťami, najmä preto, že osobná kampaň bola viac obmedzená globálnou pandémiou COVID-19. V rámci kampane prezidenta Trumpa, ako aj demokratického kandidáta Joea Bidena, boli minuté v posledných mesiacoch milióny dolárov na sociálne siete a inú cielenú reklamu. Sprievodným javom však bolo veľké množstvo dezinformácií (napr. pálenie hlasovacích lístkov alebo sčítavanie hlasov v Michigane), ktoré naberali na sile, nakoľko ich šírili vplyvné osobnosti a skupiny. Len pre ilustráciu, účty oboch kandidátov sleduje niekoľko miliónov ľudí (aktuálne Trump s približne 88 mil. sledovateľmi a Biden s 20 mil.).

Sociálne médiá sa usilovne, opatrne a nákladne pripravovali na americké voľby v roku 2020, kvôli riziku nárastu fake news. Pripravili si stratégiu aktívneho zasahovania vzhľadom na dohady o tom, že masívne šírenie fake news mohlo ovplyvniť výsledky prezidentských volieb v roku 2016.

Ich cieľom pred voľbami 2020 bolo dosiahnuť úroveň, kedy si dané príspevky s fake news nielen všimnú, ale budú na ne môcť aj pohotovo reagovať (nakoľko vo virtuálnom priestore dochádza k ich rýchlemu šíreniu) a tiež dosiahnuť to, aby jednotlivé správy neprerástli do obrovského problému, ktorý by následne mohol ohroziť americké voľby.

Čo bude Twitter konkrétne robiť?

Spomínané platformy majú niekoľko možností ako pristúpiť k šíreným fake news:

1.môžu nechať týmto správam voľný priebeh, neurobiť nič a veriť, že ľudia pristupujú k informáciám kriticky a vo vlastnej réžii si overujú ich faktickosť

2.môžu aktívne zakročiť, a teda zakázať takého správy. Na príspevky, ktoré obsahujú dezinformácie, nebude možné odkazovať a platforma vám môže dočasne uzamknúť účet, ak takéto príspevky šírite

3.môžu pristúpiť ku kompromisu. Namiesto priameho zákazu, platforma pod určitý príspevok umiestni označenie s varovaním požadujúcim kontrolu faktov

Twitter si zvolil kombináciu uvedených možností a zvolené kroky sa pridávajú k už existujúcemu „štítkovaniu“, resp. označovaniu príspevkov o občianskej integrite alebo informáciách o COVID-19. Twitter môže príspevky označovať za „sporné“ alebo „zavádzajúce ohľadne volebného alebo iného občianskeho procesu“. Užívatelia tak pred tým, než začnú takto označené príspevky šíriť, budú mať príležitosť overiť si informácie jednoducho, pomocou odkazu na dôveryhodné zdroje. Platforma očakáva, že to ešte viac zníži viditeľnosť a dosah zavádzajúcich informácií.

Twitter vyzval kandidátov, vedúcich kampaní, reportérov a voličov, aby s rešpektom používali ich platformu a uznali jej kolektívnu zodpovednosť voči voličom, na zabezpečenie spravodlivého a legitímneho demokratického procesu.

Prísnejšie opatrenia?

Experti zaoberajúci sa dezinformáciami sa prikláňajú ešte k prísnejšiemu zakročeniu. Uviedli, že sociálne platformy síce konajú obozretne v boji proti dezinformačným príspevkom, avšak stále nepodnikajú dostatočné kroky. Stamos, riaditeľ Stanford Internet Observatory, navrhuje, aby počas určitých veľmi citlivých období, ako sú napríklad voľby, sociálne siete zvážili prijatie prísnejších trestov, napr. zmrazenie účtov užívateľov po určitom počte porušení pravidiel.

Podľa expertov na dezinformácie, v rozhovore pre Business Insider, odviedol Twitter lepšiu prácu v oblasti obmedzení dezinformačných príspevkov ako Facebook. Ocenili najmä to, že Twitter urobil ďalší krok nielen k označeniu dezinformačných tweetov, ale aj k obmedzeniu ich zdieľania (ľudia ich môžu retweetnuť, len pokiaľ pridajú svoj vlastný komentár).

„Môže to zmeniť spôsob, akým ľudia vnímajú tieto informácie. Výskumy ukazujú, že varovné onačenia umiestnené v dezinformačných príspevkoch spôsobujú, že používatelia sú voči nim skeptickejší," dodal Aleksi Knuutila, antropológ a dátový vedec z Oxfordského internetového inštitútu.

Z dôvodu, aby nedošlo k opakovaniu situácie z roku 2016, reportéri a vedci zaoberajúci sa problematikou dezinformácií zostavili metódu nazvanú EMAIL. Ide o akronym slov evidence, motive, activity, intent a labels (dôkazy, motív, aktivita, zámer a označenie), ktoré zároveň prestavujú aj jednotlivé kroky, akými táto metóda postupuje. Tie fungujú ako kontrolný proces pri zvažovaní toho, či došlo k hackerskému útoku a úniku informácií, alebo šíreniu zavádzajúcich informácií.

V porovnaní s rokom 2016 je možné tvrdiť, že sme si oveľa viac vedomí toho, ako nás možno manipulovať, či už sme vedúcimi pracovníkmi sociálnej platformy, ako je Facebook, Twitter alebo YouTube, či sme novinári alebo voliči, teda ľudia, ktorí sú konzumentmi správ. Vďaka zvýšenému povedomiu o dezinformáciách a hrozbe, ktorú so sebou prinášajú, si ľudia uvedomujú, akým spôsobom môžu byť zmanipulovaní, oklamaní, nalákaní alebo využití. Avšak pri absencii kritického myslenia u užívateľov sociálnych sietí sú podobné ochranné kroky, priamo zo strany týchto platforiem, dalo by sa tvrdiť, nevyhnutné.

Viac o komplexnej snahe redukovať množstvo dezinformácii na sociálnej platforme Twitter sa dočítate tu:

https://blog.twitter.com/en_us/topics/company/2020/2020-election-changes.htmlhttps://blog.twitter.com/en_us/topics/company/2020/2020-election-update.html

za tím ZSI spracovala Dagmar Schönová

Pamätajte: Overujte – hľadajte – voľte si info.

Sledovať nás môžete tu: https://www.facebook.com/zvolsiinfoSR

 https://zvolsi.info/sk/

Skryť Zatvoriť reklamu