PSEUDOVEDA I.

PSEUDOVEDA I.
(Zdroj: Nikola Vlčková)
Písmo: A- | A+

Ako rozpoznať nekvalitné a "pseudovedecké" informácie?

V dnešnej dobe internetov a masového šírenia nefiltrovaných informácií je celkom výzva vedieť rozlíšiť dezinformácie od faktov a hoaxy od pravdy. Pravidelne pripomíname, že najmä v týchto náročných časoch je potrebné veriť vede, odborníkom a dôkazom, no nie je to vždy jednoduché, pretože mnohé informácie tváriace sa ako spoľahlivé a vedecké, takými v skutočnosti nie sú. Hoci je ťažké vytriediť hodnoverné zdroje a overovať si relevanciu informácií, ktoré poskytujú, existujú návody, ktoré nám môžu pomôcť sa zorientovať. Jeden taký (hoci na pokračovanie) sme si pre vás pripravili.

Podľa akých znakov teda vieme rozpoznať pseudovedu?

Nespochybniteľnosť

Pseudovedecké články sú často tvorené zliatkami vágnych tvrdení a len veľmi nekonkrétnych informácií a pozorovaní. Je preto ťažké ich napadnúť a spochybniť. To dodáva ľuďom, ktorí takéto príspevky propagujú, dojem, že poskytujú relevantné informácie. Neodkazujú sa však na žiadne vedecké metódy, neposkytujú konkrétne dôkazy a poznatky, ktoré sprostredkúvajú, nie je možné spoľahlivo otestovať. Pre väčšinu z nás je pohodlnejšie prijímať informácie podané v jednoduchom, čitateľnom jazyku, mali by sme však byť ostražití k takýmto typom príspevkov a snažiť sa dopátrať ku konkrétnym dátam a najmä dôkazom, ktoré ich môžu potvrdiť.

Anekdoty ako dôkazy

“Mojej sestry muža kolegyňa pozná dievča, ktoré pracuje v nemocnici a ona tvrdí, že jej očkovanie poškodilo orgány.” Je pravdepodobné, že ste sa s podobným príspevkom už stretli. Osobné príbehy, anekdoty či sprostredkované skúsenosti majú slúžiť ako dôveryhodný zdroj a dôkaz akýchkoľvek tvrdení. Žiadne odkazy na výskumami podložené dáta, výsledky štúdií, či na relevantné pramene. Je prirodzené, že je pre nás omnoho ľahšie sa vžiť do kože konkrétnych ľudí a príbehov. Takéto anekdoty sú však mnohokrát ohýbané tak, aby sedeli ľuďom do príbehu a posolstva, ktoré majú odovzdať. Je dôležité preto ostať obozretnými a pokúšať sa takéto informácie overovať.

"Vyberanie čerešní/Cherry picking"

V pseudovedeckých článkoch je bežnou praktikou vyzdvihovať a zdôrazňovať tie poznatky, ktoré korešpondujú s autorovými názormi a presvedčeniami, ktoré má v pláne šíriť. Akýmkoľvek dôkazom, ktoré sa s týmito názormi nezhodujú, nevenuje v príspevku (takmer) žiadny priestor. Vo vedeckej obci skutočne dochádza ku konfliktným, či nezhodujúcim sa výsledkom - je však bežnou praxou toto reflektovať/nezamlčiavať. Zároveň je práve preto dôležité výskumy opakovať (replikovať) a snažiť sa tak dostať o čosi bližšie k pravde. Tým, že budeme vyberať len tie informácie, ktoré sa nám hodia a zámerne ignorovať všetko ostatné, sa k faktom a pravde určite nepriblížime.

Za tím ZSI spracovala Adela Vidličková

(Máte záujem o viac takýchto informácií? Pozývame vás sledovať náš FB profil, kde pravidelne uverejňujeme detaily našej činnosti a rôzne zaujímavosti zo sveta médií a dezinformácií. https://www.facebook.com/zvolsiinfoSR)

ZAPAMÄTAJTE SI, to, čo sa píše na internete, nie je vždy pravda. Overujte fakty, voľte si info.

Ak chcete vedieť viac: https://zvolsi.info/sk/fantomas/ 

Skryť Zatvoriť reklamu