Neny to slnko čo svieci mi do tváre.
Cítim, ako by ma ščípali šecky komáre.
Nemám rada, ked berieš do rúk baterku.
Vtedy už cítim dačo, tahá sa to až k členku.
Keď mi svetlo svíci prudko do očí,
neudržím, ja sa z toho pomočím!
Neviem čo s tým robiť mám,
koľké trápenie.
Hoc´ niekedy to predvídam,
je to súženie.
Trpím, trpím, ťažko mi je veľmi.
Mala by som žiť v čiernej zemi.
Nemôže na mňa svetlo dopadať,
bo vždy sa zo mňa stáva len ošťanda.
A ty keď sa na mňa dívaš s iskrou v oku,
mám na mále, a kdesi v rozkroku...
Jednoducho...
Keď mi svíci slnko prámo do očí,
seriózka sa z toho isto pomočím.
Ta to len tak...take intermezzo medzi serióznymi umeleckými textami, ktoré tu sú...ehm.