To že strýko je bohatý, som vedel už od malička. Pamätám ako na moje šieste narodeniny volal našim a oznámil im, že mi na narodeniny kúpil Zambiu.
Pamätám sa na nervózne pokašliavanie mamy s telefónnym sluchátkom pri uchu a jej otázky:
Maxim! načo to tomu decku bude?
a tiež Mamin povzdych keď dotelefonovala a oznámila mi že mám celú Zambiu a že je to dar od strýka.
Rumázgal som asi dva dni. Chcel som bicykel.
Strýko sa postupom rokov našim ozýval, mama po tých telefonátoch bola vždy chvíľu v rozpakoch, lebo sa necítila dobre, keďže sme stále boli v pozícií obdarovaných, a ona musela chodiť do práce na ideovopolitické školenia v socialistickej škôlke s pocitom, že jej dve deti vlastnia jeden Zambiu a druhý nejaký ostrov v pacifiku.
Strýko bol skrátka štedrý, ale to, aký vlastne majetok vlastní, mi došlo v deň svojej maturity na bohosloveckej priemyslovke v Prievidzi.....
Po príchode domov som mame hrdo ukazoval dvojky a trojky na maturitnom vysvedčení
(mal som ťažký odbor - technológia výroby krížov).
Mama sa ani poriadne nepozerala, len mi rýchlo oznámila, že sa mám ozvať strýkovi, vraj je to súrne....
Nuž som utekal na poštu ( medzikontinentálne hovory sme mali zatrhnuté ŠTB - odpílili nám doma na telefóne vytáčaciu nulu)
V rozhovore som sa dozvedel zvesti, ktoré mi podlomili kolená. Strýko mi najprv nadšene zagratuloval ku skúške dospelosti a oznámil, že ako dar musím od neho prijať riaditeľskú pozíciu jeho realitnej spoločnosti.
Darmo som oponoval, že u nás je ešte socializmus a že by som si rád dorobil nadstavbu na podfarára, Strýko bol neoblomný.
Trval na mojom okamžitom odchode k nemu na Borneo.
( o mojom pôsobení tam, som už čosi prezradil v predchádzajúcom článku)
Nuž priznám sa, bolo mi to ľúto, že musím opustiť Slovensko. Mal som svoje vreckové (180 Kčs na mesiac), mal som frajerku, ktorej sa črtala hviezdna kariéra na KNV ( to je skratka ), Mal som poľský skladací bicykel UNIVERZAL za 1500 Kčs , skrátka nechcelo sa mi....
Borneo ma po prílete prekvapilo hlavne tým, že kam som sa obzrel, všade bolo strýkovo meno. Letisko sa volalo „Mleczko Aeroporto numero úno" , bornejčania popíjali „MLECZKO COLA COKE „
Taxíky mali na bokoch reklamy s nápisom:
„Kto nejedol Mleczkovu haruľu - nevie čo je láska"
Bol som skrátka ohúrený a ako v mdlobách mi strýko stískal pravicu zo slovami:
" totoká je šecko moje! „
Začal som pracovať v realitnej spoločnosti a nakupovali sme nehnuteľnosti po celom svete.
medzitým bol v Československu prevrat, ale nejak výrazne som to na Borneu nepociťoval.
Denne som prijímal telefonáty typu: „Héééj , chceme kúpiť Nepál? „
alebo: „máte ešte záujem o ten Bajkal" ?
(keď som mal dobrú náladu, tak som odpovedal: ktorý? a pánko na druhej strane mi siahodlho vysvetľoval ktorý Bajkal mal na mysli. )(muhehe)
Po čase ma to samozrejme prestalo baviť - ročný obrat sme mali okolo 900 miliónov dolárov, a po svete poskupovaných plno nehnuteľností, ktoré som si ani nevedel predstaviť!
Však hovoria vám niečo názvy ako : Náhorný Karabach? Golanské výšiny? Zázrivá? Eifelova veža?
Rozhodol som sa vážne sa porozprávať zo strýkom....tento mamonársky ošiaľ mi už pekne liezol na nervy.
Strýko ma však ako vždy predbehol....
Odrazu sa rozleteli dvere na mojej kancelárii a v nich strýko s výrazom blázna....
"Zle je Jozef!!!" a otŕčal mi pred oči mobilný telefón s nejakou SMS.
„Čo sa deje?"
- Odpoveď zaznela miestnosťou ako hrom:
„ZBANKROTOVAL SOM!!!!!!
Skrúšený strýko jal sa vysvetľovať: Mám tuto na mobile nastavené aby mi chodili smsky z banky o pohybe peňazí na mojom účte....a pozeraj na túto:
Smska z banky vyzerala nasledovne : momentálny stav na účte 000000000.- SK
(strýko ako správny Slovák si svoj všetok zárobok zo všetkých spoločností dával meniť na slovenské koruny)
Moje bystré oko však hneď objavilo zádrheľ. Záhlavie smsky totiž znelo: správa 2/2 a to znamenalo že strýko dostal smsky z banky dve a otvoril len DRUHÚ !!!
Po otvorení prvej sa všetko vyjasnilo. Tam stálo : momentálny stav na vašom účte: 1000000000000000000000000000000000000000 ( skrátka ďalších 160 núl ) a v druhej smske (tú čo otvoril ako prvú ) teda bolo len pokračovanie číselka )
Po vysvetlení celého problému zhúžvanému strýkovi, som sa rozhodol prehovoriť mu do duše štýlom: „je ti toto treba? „ dokedy chceš tie peniaziská zarábať? „nehanbíš sa? „
Strýko skrúšene prikývkaval ....Po čase sa potichu ozval:
„Jozefko?" „urobíš pre mňa niečo? „mohol by som ti tie nuly z tej druhej smsky odkázať v závete?
Vidiac skrúšeného strýka vyriekol som tichučké: „áno"
Strýko pokračoval: „Vieš, Jozefko, viem že tých peňazí mám trochu viac ako ostatní" „už ma to zarábanie ani toľko nebaví" SEKNEM S TÝM nadobro!
Neprežil by som keby mi chodili výpisy z banky v smske rozdelenej na tri časti...........
A od tej chvíle sa strýko radikálne zmenil. Stal sa altruistom...ale o tom nabudúce:-)
