A ja som si až v tej chvíli uvedomila, že Veľká noc pricupkala, stojí za závesom a čaká, kedy si ju všimnem. Neviete niekto, ako zareaguje, keď ten záves neodrhniem???
Keď som bola malá, Veľká noc pre mňa veľa znamenala. Moja mama kvôli mne dodržiavala prastaré zvyky. Pamätám sa, ako sme farbili vajíčka, olepovali ich tými jedinými veľkonočnými nálepkami, ktoré bolo kedysi dostať (ich názov zamotal môj mozog do najskrytejších závitkov). Pamätám sa, ako mamka pripravovala domácu šunku a chlieb a ako sme potom šli s košíčkom do kostola. Pamätám sa, ako som sa v pondelok schovávala pod posteľ alebo do skrine , len aby som sa vyhla barbarským zvykom. A keď sa nasledujúci deň v škole spolužiaci chválili, koľko peňazí sme im dali, len aby nás už prestali biť a olievať, nenávistne som zazerala!
Oveľa neskôr som sa na Veľkú noc tešila z úplne iného dôvodu. Hurá, 4 dni voľna, stačí nasadnúť do auta a ísť. Ak nám na cestu rodičovci nabalia dobré jedlo a koláče, tým lepšie. Kam? Automapa má 126 strán, povedz číslo... . Kde budeme spať? No predsa ja v tvojom objatí a ty na oplátku (nech je to fér) v mojom. Presmiati, unavení, vyšlahaní jarným vetrom, prepotení, stratetní a znovu nájdení, plní zážitkov a ďaľších cestovateľských plánov s vidinou opätovného streotypu sme sa v pondelok večer vracali.
Dnes už moja maminka veľkonočný košík nepripravuje. Z môjho spolucestujúceho sa stal robot zarábajúci peniaze.Ako mám teraz prežiť Veľkú noc?
....
???
....
Už som sa rozhodla. Kúpim si kraslice od babky v podchode, na internete si nájdem recept na domácu šunku a domáci chlieb. V nedeľu skoro ráno vstanem, vyzdobím košík, odveziem sa na Záhorie a po návšteve kostola (po koľkých rokoch to bude?!) si urobím piknik na Vysokej.
Tak pekné sviatky prajem.
