... celým svojím vnútrom. V noci som vdýchla pavúka radosti, ktorý si svedomito a nekompromisne tká svoje siete. Nepozná oddych ani odbory. Nevydáva klepotavý zvuk ako tkáčsky stroj. Nepožaduje odmenu a vyberá si len jednu daň - príjemné šteklenie v duši.
Pokojné jazzové tóny, vedľa pohovky pohodená francúzska verzia časopisu Premiere, príjemné teplo vytvorené a udržiavané vzájomným pôsobením energií ľudského tela a vlnenej prikrývky, vôňa bielizne šíriaca sa bytom.
Prešiel ďalší týždeň. Opäť robota, štúdium, dobré jedlo, priatelia, sobotná akcia až do svitania. Ďalší výlet prenesený USB káblom do pamäte počítača. Hŕba smiechu, plánov, myšlienok. A opäť telefonát od Teba.Chcel by si sa stretnúť. Dlho sme sa nevideli. (Koľko dní? Šesť? Sedem?) Mohli by sme zájsť na večeru a porozprávať sa.
Ako prijať pochvalu, darček, uznanie...? Je ťažké prijať darček, ktorý sa Vám nepáči. Čítala a počula som už veľa rád, ako postupovať v takomto prípade. Nezabralo. Nebola som schopná skryť sklamanie, keď mi môj drahý na Vianoce daroval fén. Viem, že to nemyslel zle, len som očakávala niečo osobnejšie.
