Jednu z nich sa mi podarilo otvoriť pomocou vycibreného, krajkami vyšívaného, úsmevom zdobeného, rezkého a melodicky znejúceho kľúča uplynulý víkend.
Vydali sme sa spoznávať slovenský folklór na Slávnosti do Detvy. Detva nás privítala transparentmi s textami slovenských piesní, vôňou cigánskej a trdelníkov, rozžiarenými očami detí hrdo držiacich v rukách šnúrky od balónov, veselou vravou dospelých s poldecákmi v rukách, originalitou majstrov tovarišov pri výrobe tradičných slovenských výrobkov a súdržnosťou všetkých pod narýchlo zhotovenými prístreškami počas prudkých a našťastie krátkych mračných bojov.
Samotné vystúpenie skupín bolo pastvou pre zrak, uši a hlavne dušu. Sobotné nočné predstavenie Lúčnice sme prežili v tranze, neschopní premýšľať vnímali hru svetiel, krojov, tanca, spevu, prirodzenej krásy tanečníc a driečnych postáv švárnych slovenských mládencov.
Detva nám do batôžka spomienok pribalila i čosi navyše - ubytovanie v jednej z miestnych rodín, ktorá sa bez uvažovania podujala pomôcť 4 neznámym mladým devám. V obývačke svojich starých rodičov ustlali teplé domáce periny, o náš pokojný spánok dbali početní svätci a krížiky na stenách, z dvora sa ozývalo občasné brechanie psa a iné zvuky z vedľa stojacej maštale. Ráno nás čakali raňajky v podobe výborného domáceho masla, domáceho kravského syra, čerstvých tvarohových koláčov a spoločnosti príjemných, milých, otvorených a srdečných ľudí.
