Viem. Hocičo z vyššie spomenutého. A veľa ďalšieho- spoločný výlet, príjemná večera s priateľmi, rozhovor, úsmev. Nie však teraz. Teraz je zrazu všetko tak malicherné, nepodstatné, príliš komplikované.
Teraz by si si prial čosi úplne iné. Niečo, čo Ti neviem dať. Nemám schopnosť tento najobyčajnejší, najkrajší a najvzácnejší dar ovplyvniť. Nepoznám nikoho, kto by Ti s tým vedel pomôcť.
Cítim sa bezmocne. Túžim byť v Tvojej tesnej blízkosti, aby si sa necítil sám. Namýšľam si, že moja blízkosť Ťa ukľudňuje.
Keď som s Tebou, neviem, ako sa správať. Vidím, že aj pre Teba je ťažké skrývať predo mnou svoje myšlienky. Občas sa smutne zahľadíš sám do seba a neprítomne riekneš tie ťažké slová: "Ja ho mám tak rád."
Vzápätí sa zháčiš a niekedy mám dojem, že ľutuješ, že si slová len neprehltol. To už sa Ti to snažím uľahčiť spŕškou bezvýznamných slov.
Nastáva ticho. Tuho Ťa objímam a plačem. V mysli prosím TOHO HORE, aby vyslal na pomoc Tvojmu tatkovi tucet najusilovnejších anjelikov strážnych.
4. jan 2006 o 18:02
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 049x
Keď Ti neviem pomôcť
Čo by Ti urobilo radosť?Kľúče od bytu, kde bývam, aby si mohol kedykoľvek prísť? Teplá vodová zeleninová polievka s množstvom brokolice a Tvojich obľúbených zemiakov? Hojdanie v náručí a dlhé, predlhé ískanie vo vlasoch?
Petronela Abaďúrová
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(8)
