Nechcem o tohto nenáročného a predsa usilovného cudzopasníka prísť, preto sa usmievam len v skrytosti. Bojím sa, že by pri letmom otvorení pier mohol vypadnúť - či už úmyselne alebo náhodne. Bránim ho proti nájazdom mafie v podobe ľudskej závisti. Chránim si ho a požičiavam len starostlivo vybraným jedincom.
Do vlákien pavučiny sa zamotala myšlienka na samotný akt požičiavania.
Nekonečného množstva zvukov, ktoré si razia cestu z hrdla na zemský povrch. Z ich dĺžky, výšky, palety farieb. Hravosti, ktorou sa kombinujú.
Nadvihnutia lícnych svalov spôsobujúceho predĺženie pier. Klamlivého signálu očí "pozor, padací most vedúci k očným buľvám sa zatvára!". Rozšírených zreničiek, vďaka ktorým je možné celú transakciu zrealizovať.
Priblíženia sa k bráne do tvojej duše natoľko, že pri správnom nasmerovaní vystretej paže by som sa mohla dotknúť jej krehkého, nepolapiteľného tajomstva.
Nechcem tú ruku narovnať. Tvoja duša by sa prepadla sama do seba a navždy sa predo mnou zahalila.
