Príbeh je stále rovnaký. Ak chce ktokoľvek splácať svoje dlhy (štáty, firmy, súkromné osoby), musí generovať rastúce množstvo peňaží, keďže každý dlh je spojený s úrokmi. Tento rast musí prebiehať exponenciálne, ak majú byť splatené všetky dlhy. Ak má zároveň zostať zachovaná hodnota peňazí, musí byť tento rast peňazí v obehu spojený s rastom spotreby energie, ktorá ich peniazom dáva. Keď takýto rast spotreby energie nie je možný (alebo je pomalší, ako rast peňazí v obehu), nastanú v zásade dva scénáre:
a) deflácia - menej peňazí so zachovanou reálnou hotnotou
b) inflácia - veľa peňazí s klesajúcou reálnou hodnotou
Prečo Argentína? Ako som už zmieňoval v predošlých článkoch, táto krajina sa minulý rok zmenila z čistého exportéra ropy, na čistého importéra ropy:
Začiatok jednej z veľkých finančných kríz korešponduje s prvým poklesom ťažby ropy v predošlom roku, teda argentínskym ropným zlomom. Kríza bola "vyriešená" bankrotom vlády a devalváciou meny, čo umožnilo obnovenie ekonomockého rastu (a teda rastu spotreby). AKo vyriešia Argentínčania súčasné problémy?
Prepočítajme pokles ziskov z vývozu ropy:
V roku 2011 vzrástla domáca spotreba asi o 50 000 barelov denne, a zároveň ťažba ropy klesla o podobné množstvo, asi 50 000 barelov denne. Takže celkový vývoz ropy klesol o 100 000 barelov denne (pre porovnanie, Slovensko spotrebuje dnes asi 80 tisíc barelov ropy denne).
Ak počítame priemernú cenu ropy za barel 100 Euro (pre zjednodušenie), klesol čistý príjem Argentíny (resp. firiem) z vývozu ropy o 10 miliónov Euro za deň. To je 3 miliardy a 650 000 000 miliónov Euro za rok.
Samozrejme, rast spotreby ropy zvyšuje daňové príjmy v rozpočte, a asi polovica z vyťaženej ropy "zostala doma", každopádne vývoz o toto množstvo klesol, prakticky najviac doterajšej histórii Argentíny.
Nemalo by teda nikoho prekvapiť, že rast HDP klesol z minuloročných 9,0 % na tohtoročné 2,2 %.
Ďalšia zaujímavá informácia je, že hoci oficiálne štatistiky hovoria o inflácii približne 10 %, podľa niektorých ekonómov je skutočná miera inflácie na úrovni až 24 %.
Výnosy z Argentínskych dlhopisov so splatnosťou v roku 2017 rastú, a v súčasnosti sa približujú k hranici 17 %:
Argentína je tak v očiach investorov po prvý krát rizikovejšou krajinou ako Grécko od marcovej reštrukturalizácie dlhu. Ako chcete splácať dlh s takými úrokmi, pri niekoľko-násobne nižšom ekonomickom raste (pri aspoň akom-takom zachovaní životnej úrovne obyvateľov)?
Niet divu, že Argentínu paralyzoval už druhý rozsiahly štrajk v priebehu menej ako dvoch týždňov... čo bude nasledovať?
Ako vždy, ide "iba" o peniaze, nie je tak?
Minimálna mzda 5 000 dolárov. Štrajk odborov nasleduje len 12 dní po 700 000 demonštrácii v Buenos Aires proti vysokej inflácii, kriminalite, a opatreniam vlády. (Reuters)
Pozitívne je, že Argentínčania aspoň majú čo jesť (zatiaľ sú vyvozcami obilia!), na rozdiel od Egyťanov...:
