Zatiaľ čo napríklad James Lovelock, autor knihy „The Revenge of Gaia“, už v súčasnosti pre ľudstvo nevidí príliš mnoho východísk, zosnulý Julian Simon s knihou „The Ultimate Resource“ to vidí s vývojom spoločnosti práve naopak...
Doterajšie vízie „koncov sveta“ sa nikdy neuskutočnili, nemusíme sa obávať preto ani dnes o budúcnosť obávať. Vyčerpateľnosť prírodných zdrojov je mýtus, pretože akonáhle akýkoľvek zdroj dochádza, jeho cena sa zdvihne čo motivuje hľadanie alternatívnych náhrad.
Aké sú teda konkrétne tvrdenia manželov (?) Šímovcov v danom článku?
„Tento mechanizmus (tzv. Environmentálnej Kuznetsovej krivky) zabezpečuje, že pri raste bohatstva spoločnosti pribúda tých, ktorí ponúkajú statok čistého životného prostredia a jeho kvalita na danom území rastie.“ (podobné argumentu, podľa ktorého „bohatí ľudia znečisťujú životné prostredie menej“)
Fajn. Zhodneme sa, že po zabezpečení základných potrieb sa ľudia viac starajú o svoje okolité životné prostredie. Avšak z ekologického hľadiska (t.j. hľadiska vplyvu na životné prostredie), aký je rozdiel, či odhodím odpad von oknom, alebo tento odpad po odvoze skončí na skládke niekde za mestom? Samozrejme, pokiaľ by odpad, ktorý odhodím do koša skončil v spaľovni s filtrom, alebo sa na 100% zrecykloval, je možné hovoriť o menšom vplyve bohatých ľudí na životné prostredie. Skutočnosť je však taká, že väčšina odpadu sa nerecykluje, spaľovne mnohokrát potrebné filtre nemajú a napr. elektronický (ale aj plastový) odpad končí v rozvojových krajinách (pretože je lacnejšie vyviesť odpad, ako ho recyklovať na Západe). Navyše prísne limity v rozvinutých krajinách prispievajú k presunu priemyselnej výroby napr. do Číny, kde je výroba lacnejšia, aj keď na úkor životného prostredia. Západ je síce „čistý“, avšak so spokojným svedomím nakupuje „špinavé“ výrobky z Číny. Životné prostredie jednoducho nezaujíme, či znečisťujeme v Európe alebo Číne – dôsledky sú rovnaké.
V princípe tento argument ignoruje tzv. „ekologickú stopu“, ktorá definuje celkovú spotrebu obyvateľov, a ekologická stopa v žiadnom prípade neklesá s rastom bohatstva ľudí, ale práve naopak. Alebo si naozaj niektorí ekonómovia myslia, že celý svet môže žiť a plýtvať energiou tak ako napr. Američania?
Rast bohatstva a čistejšieho životného prostredia Západu (avšak len podľa niektorých parametrov) sa (zatiaľ) deje na úkor chudobnejších štátov.
„K žiadnemu skutočnému vyčerpávaniu zdrojov nedochádza. Súkromné vlastníctvo, využitie ľudského dôvtipu, cien a ziskového motívu boli a sú dobrými mechanizmami, vďaka ktorým sa nemusíme obávať, že by sa táto historická obava mohla v budúcnosti nepotvrdiť.“
Tento výrok podľa mňa ignoruje základný fakt.
i) V minulosti došlo k vyčerpaniu zdrojov mnohokrát (napr. Jared Diamond, Collapse).
Hlavným dôvodom rozpadu všetkých civilizácií v minulosti bolo vyčerpanie zdrojov.
Je v poriadku, že doba kamenná neskončila v dôsledku nedostatku kameňa, doba železná v dôsledku nedostatku bronzu, či drevo ako palivo sa neprestalo používať z dôvodu nedostatku dreva. Samozrejme, bude v poriadku, že ropa sa neprestane využívať v dôsledku vyčerpania zásob ropy. KDE je však záruka, že v čase, keď ťažba ropy dosiahne svoje maximum („peak oil“) a následne postupný pokles, bude mať ľudstvo vybudovanú potrebnú infraštruktúru pre zabezpečenie rastúceho dopytu po rope? Čo bude znamenať stagnácia (alebo recesia) svetovej ekonomiky? KDE je záruka, že keď sme „nahradili“ drevo, či uhlie (aj keď v skutočnosti sme ich nenahradili, ale používame hojne aj naďalej), tak včas „nahradíme“ aj ropu?
No a nakoniec, samozrejme, celý článok úplne ignoruje problém globálneho otepľovania (prekvapujúce?), ktorý stále podľa niektorých akoby ani neexistoval.
Čo v prípade, ak v dôsledku narastania globálnych teplôt dôjde k poklesu globálnych výnosov potravín? Čo sa stane, ak sa spustia mechanizmy pozitívnych spätných väzieb v uhlíkovom cykle, ktoré oteplenie urýchlia?
Doteraz nikdy v minulosti nežilo na Zemi toľko ľudí ako dnes, nerástol počet ľudí tak rýchlo ako dnes, a tiež emisie CO2 nerástli tak rýchlo ako dnes. Prirovnávať prechod zo spaľovania dreva na uhlie či ropu na začiatku priemyselnej revolúcie sa mi zdá „trochu“ ľahkomyseľné..
„Čím bude svet slobodnejší a bohatší, tým bude rásť aj počet ľudí, ktorí si budú môcť „dovoliť“ sa zaoberať nie len zháňaním potravy, ale aj takými hodnotami, ako je príroda a jej krásy.“
Takže Američania, Arabi, Európania alebo ropní magnáti, ako najbohatšie štáty (či ľudia) sa najviac podieľajú na ochrane globálneho životného prostredia. V skutočnosti najväčšou hrozbou pre životné prostredie sú chudobné štáty Afriky. Môžeme ignorovať narastajúci počet ľudí na Zemi rýchlosťou ~180 000 ľudí za deň, môžeme ignorovať klesajúce zásoby spodných vôd, môžeme ignorovať, že takmer všetka pôda na poľnohospodárstvo už je využívaná, môžeme ignorovať eróziu pôd a rozširovanie púští, môžeme ignorovať, že zatiaľ neexistuje skutočná a široko dostupná alternatíva pre nefosílne využívanie energie, môžeme ignorovať, že každý deň vzlietne asi 80 000 komerčných lietadiel a tento počet naďalej porastie, že dochádza k zvyšovaniu záplav a sucha v dôsledku klimatickej zmeny, že spotreba už EXISTUJÚCEJ populácie na Zemi prekračuje únosnú kapacitu Zeme.
Pokiaľ sú nosnými argumentmi ekonómov výroky ako „vyčerpateľné zdroje neexistujú“, „chudobní ľudia znečisťujú životné prostredie viac ako bohatí“, „technológia vyriešila problémy v minulosti, a preto ich vyrieši aj dnes“, „nie je dostatok dôkazov, že CO2 významne prispieva k otepľovaniu atmosféry“, či „globálne otepľovanie bude dobré“, tak sú to výroky buď priamo v rozpore s realitou, alebo v lepšom prípade vysoko špekulatívne tvrdenia.
Bohužiaľ, článok ekonómov Šímovcov ma nepresvedčil... a vás? V súčasnosti potrebuje ľudstvo asi 1.25 planét na uspokojenie svojich potrieb
(viac tu)
Zatiaľ jediný štát, ktorý nežije v chudobe (podľa Human Developement Index), a zároveň životný štýl jeho obyvateľov nepresahuje únosnú kapacitu Zeme je Kuba. (Abstrakt článku tu , alebo viac tu)
