Civilizačný kolaps či 1% HDP? Čo vyrieši globálne otepľovanie?

Ako je známe, koncentrácia CO2 a ostatných skleníkových plynov v atmosfére rýchlo rastie. Názory odborníkov na to, čo je potrebné pre zastavenie rastu, respektíve naštartovanie poklesu globálnych emisií skleníkových plynov sa však veľmi líšia. Podľa niektorých prognóz nám stačí "obetovať" 1% HDP ročne, podľa iných musí nastať "civilizačný kolaps" takmer okamžite.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (26)

Je zrejmé, že obe tvrdenia nemôžu byť správne. Podľa posledného vystúpenia profesora Hansa Joachima Schellnhubera stačí, keď v roku 2020 začnú globálne emisie skleníkových plynov klesať a potom budeme až do konca storočia CO2 z atmosféry odčerpávať. Stálo by nás to približne 1 % svetového HDP ročne. Pre pripomenutie aj graf:

Obrázok blogu

Tento graf sa objaví aj v nadchádzajúcej správe IPCC. Udržanie oteplenia pod hranicou 2°C v zásade znamená neprekročenie úrovne koncentrácie CO2 450 ppm (na dlhšie obdobie). Ak s vhodnými opatreniami začneme včas (prakticky hneď), a globálne emisie skleníkových plynov začnú klesať od roku 2020, malo by nám k tomu stačiť 1% hrubého svetového produktu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako som naznačil v predošlom príspevku, zdá sa mi takýto predpoklad príliš optimistický. Zrejme podobný bude aj názor atmosférického fyzika Tima Garretta z Utahu, podľa ktorého:

"Stabilizácia CO2 v atmosfére pod úrovňou 450 ppm, ktorú možno považovať za nebezpečnú, vyžaduje takmer okamžitý kolaps bohatstva civilizácie."

1% HDP a "takmer okamžitý kolaps bohatstva" sú dve rozdielne veci. Kde je teda pravda? Niekde uprostred?

Vezmime do úvahy, že len pre zastavenie rastu emisií CO2 (ani nie všetkých skleníkových plynov, a ani nie zastavenie rastu obsahu CO2 vo vzduchu!) by sme potrebovali postaviť v energetickom ekvivalente približne 1(GW) jadrovú elektráreň každý deň. To prakticky znamená zdvojnásobenie súčasného výkonu všetkých dnes funkčných jadrových elektrární v priebehu 372 dní!

SkryťVypnúť reklamu

Približný výpočet pre energiu z vetra? Ak uvažujeme s priemerným výkonom veternej turbíny 2 MW a kapacitným faktorom 30 % (oba údaje presahujú súčasné skutočné údaje), potrebovali by sme každý deň postaviť 1 500 veterných turbín. Vyjadrené na plochu s predpokladom 2 W/m2 by to znamenalo zastavať plochu 500 km2 každý deň. A ešte inak, znamenalo by to 24x rýchlejší rast inštalácie veterných turbín, ako je v súčasnosti.

Solárne panely? Ako uvažujeme priemernú energetickú hustotu 5 W.m-2, potrebovali by sme postaviť 200 km2 solárnych panelov každý deň. Znamenalo by tiež zrýchlenie inštalácie solárnej fotovoltiky približne 36x.

SkryťVypnúť reklamu

Môžete si vymyslieť akúkoľvek kombináciu týchto troch relatívne nízko-uhlíkových zdrojov energie (aj keď nie celkom nulových). Alebo iné zdroje. Je to realistické s "obetovaním" 1 % HDP? A to sme sa ešte nedostali ku znižovaniu emisií skleníkových plynov, iba ku stabilizácii emisií CO2.

Aký je váš názor? Čo je potrebné pre stabilizáciu, respektíve dosiahnutie dlhodobého poklesu emisií (a následne koncentrácie) skleníkových plynov?

Inšpirácia do diskusie: aktualizovaný vývoj ťažby ropných pieskov v Kanade, ktoré nám dávajú približne 2 % z celkového množstva spotrebovaných tekutých palív:

Zdroj: Stuart Staniford.

SkryťVypnúť reklamu

A dopady tejto ťažby:

.

Alexander Ač

Alexander Ač

Bloger 
  • Počet článkov:  670
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Autor pracuje v Ústave výskumu globálnej zmeny, AV ČR. www.CzechGlobe.cz Zoznam autorových rubrík:  VzťahyKlimatická zmenaRopný zlomFinančná krízaJadrová energiaEgyptArgentínaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

INEKO

INEKO

117 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu