Tunisko patrí medzi najbohatšie krajiny afrického kontinentu s populáciou niečo cez 10 miliónov ľudí. Napriek pomerne vysokému rastu HDP je v tejto krajine vysoká nezamestnanosť. Nie nezanedbateľnú časť príjmov získava krajina z ťažby ropy a jej produktov. Tu je vývoj ťažby od roku 1980 podľa EIA:
V súčasnosti je v krajine 12 ropných polí. Ťažba dosiahla maximum v rokoch 1982-1984 a od roku 2001 mierne vzrastá. Nie je bez zaujímavosti, že Tunisko sa má zúčastniť solárneho projektu DESERTEC, ktorého uskutočnenie je, podľa mňa, za súčasnej situácie nemožné viac ako otázne a to nie len z finančných dôvodov.
V roku 2000 sa stalo Tunisko celkovým dovozcom ropy a pokles vývozu je rýchlejší, keďže spotreba ropy rastie. V roku 2009 sa po 10 rokoch podarilo nepatrné množstvo ropy vyviesť, ide však iba o zlomok vývozov v minulosti.
Zaujímavá je otázka, ako sa Tunisku darí udržiavať pomerne vysoký rast HDP napriek výraznému poklesu ťažby ropy a čiastočnú odpoveď poskytuje vývoj zadlženia. Externý dlh na jedného Tunisana vzrástol od roku 1980 takmer 4-násobne:
Ďalšie grafy pozri tu.
Situácia v 80 miliónovom Egypte je z energetického hľadiska ešte zaujímavejšia. Ťažba ropy je pre túto krajinu významnejšia, ako v prípade Tuniska. Napríklad v roku 2000 získal Egypt z ropy a ropných produktov 2,6 miliardy dolárov. Ťažba zemného plynu je stále na vzostupe. Tu je vývoj ťažby a spotreby ropy:
V roku 2007 sa stal Egypt celkovým dovozcom ropy a ťažba ropy po dosiahnutí maxima v rokoch 1985 až 1997 klesá a jej spotreba (rovnako ako populácia) pomerne výrazne rastie. Súčasné zadlženie Egypta je extrémne nízke, najmä v porovnaní s Európou, Japonskom, či USA. Radi Khasawneh pre Financial Nexs ukazuje zaujímavý vývoj poistenia proti bankrotu krajiny (CDS - Credit Sefault Swaps), ako reakcia na protesty v Egypte a Tunisku:
No a na záver Jemen, ktorým rovnako zmietajú protivládne protesty a pre ktorý je vývoz ropy významným zdrojom príjmov:
Ťažba ropy od roku 2001 klesá, a vývoz klesá ešte rýchlejšie a dosahuje asi polovičnej úrovne oproti maximu v roku 2000. V krajine je asi 40 % nezamestnanosť.
Je tiež zrejmé, že k protivládnym protestom prispievajú aj vysoké a rastúce ceny potravín, ktoré s cenami ropy veľmi úzko súvisia:
Zdroj: Paul Chefurka, ceny nie sú upravené o infláciu. Tie nájdete tu a tiež tu.
Veľmi dobre vysvetľuje prepojenie medzi finančnou situáciou a ropným zlomom, rovnako ako aj vízie do budúcnosti James Howard Kunstler:
Každopádne sa nedajte vyviesť z rovnováhy súčasnou situáciou v chudobných krajinách s despotickými režimami, užívajte si mestského života, a nedopustite, aby vás systém stiahol až na dno:-)
Big City Life - Mattafix
Nie nie, je samozrejme isté, že osud Jemenu, Egypta či Tuniska, krajinám Európskej únie nehrozí, veď ako nás uisťujú politici, dlhová kríza je zažehnaná a všetko sa na dobré obráti, musí sa, aby ste ich zvolili aj nabudúce ;-). Nepochybujte o tom a naďalej tankujte benzín do svojich miláčikov;-).
Veď na ropný zlom sme predsa pripravení, ako tvrdí nemenovaný vševed komentátor, podľa ktorého je klimatická zmena výmysel bruselských byrokratov. Aha, a zabudol som, ropy je ako vždy dosť, najmenej na 40 rokov!
Tu je nezvratný dôkaz, že ropy je dosť :-)
UPDATE: Súvis medzi energetickou a politickou situáciou v Egypte si všíma aj portál The Oil Drum (Gail The Actuary)
UPDATE UPDATE: Musíte vidieť:
Držím Egypťanom palce!!
