Skutočnosť je taká, že globálne zásoby potravín sú najnižšie za posledných niekoľko desaťročí, a ceny potravín rastú na celom svete. Minulý rok protestovali ľudia proti vysokým cenám základných potravín v Mexiku, Indii, a v Jakarte. V Číne a Rusku do cien potravín zasiahli, aby zabránili inflácii a nepokojom. Taliani v Septembri minulého roku nekupovali cestoviny – bojkotovali tak 7% nárast v cene. Je treba sa pripraviť na horšie.
Ceny potravín rastú vďaka cenám ropy. Produkcia potravín vyžaduje veľkú spotrebu ropy na všetkých úrovniach – od výroby hnojív až po transport. Nie je náhoda, že ceny ropy dosahujú hodnôt 100$ za barrel a ceny kukurice sú na rekordnej úrovni. Je veľmi nepravdepodobné, že ceny potravín klesnú v blízkej budúcnosti, hovorí Lester Brown z Earth Policy institute (pozri jeho knihu z názvom Plán B 3.0: Mobilizácia pre záchranu civilizácie online). Lester Brown je jeden z najvplyvnejších mysliteľov dnešných čias. Podľa Browna, podobne ako aj podľa mnohých iných stojí za vysokými cenami potravín zvýšená produkcia biopalív, ktorú podporuje americká politika, a tiež vysoké ceny potravín. Je tu však ešte jeden základný problém: Jednoducho nie je dostatok pôdy na pestovanie toľk0ho jedla, koľko potrebujeme.
Teória trhu predpovedá, že zvyšujúce ceny potravín budú viesť k zvyšovaniu produkcie potravín, s vyššími výťažkami na hektár a vyššou výmerou pre pestovanie. Problém je, že existuje len málo nevyužitých hektárov. „Nemyslím si, že sa výmera nejako zvýši,“ hovorí Snow Barlow z University of Melbourne v Autrálii. Existujú určité možnosti ako zvýšiť výťažok na hektár – bude to však dosť? Dá sa o tom pochybovať. Dokonca aj s rastom cien potravín rastie dopyt. Populácia sveta sa totiž zvyšuje každý deň zhruba o 200 000 ľudí. Navyše, ekonomický boom v Číne, Indii ale aj iných krajinách významne podporuje dopyt po mäsitej strave a iných produktoch zvierat. A na jeden kilogram mäsa, mlieka či vajec potrebujeme 2 až 6 kilogramov obilia.
Podľa predpokladaných trendov do budúcna, základná produkcia obilia by mala počas najbližších 40 rokov vzrásť o 2.5% za rok, aby tak bol naplnený rastúci dopyt po jedle. Väčšina z toho nárastu bude musieť byť na úkor zvyšujúcich sa výťažkov. Avšak výťažky rástli v posledných desaťročiach iba rýchlosťou 1.5% za rok, a aj tento trend nárastu je stále ťažšie udržať so stále zrejmejšími prejavmi klimatickej zmeny, hovorí Barlow.
Odpoveďou by mohol byť poľnohospodársky výskum a vývoj (R&D). Ten do roku 1990 spôsobil výrazný nárast v produktivite pestovania potravín (zelená revolúcia). Potom bolo financovanie výskumu obmedzené. To by sa malo teraz zmeniť. Určitú šancu poskytujú GMO potraviny, ktorým sa však niektorí ekológovia výrazne bránia. Uvidíme, ako sa budú ceny potravín vyvíjať ďalej, na ich klesanie by som však príliš nevsádzal...
UPDATE: Na základe niektorých kritických reakcií pripájam odkazy, podľa ktorých je hlavnou príčinou nárastu cien potravín hlavne pestovanie plodín pre biopalivá - viac pozri napr. tu, tu.
