Zaujímavé je porovnanie regionálnych trendov vo vývoji emisií. V absolútnych číslach je zďaleka najväčší producent Čína (29 %), nasledovaná USA (16 %) a Európskou Úniou (11 %).
.
Emisie (v miliardách ton CO2) rastú predovšetkým v Číne, a to najmä po vstupe do WTO. Okrem iného to viedlo k presunu ťažkého priemyslu z Európy a predovšetkým USA. Bez zaujímavosti nie je ani skutočnosť, že India (ktorá bude čokskoro početnejšia ako Čína) výrazne za Čínou zaostáva.
.
Ešte zaujímavejší je vývoj z pohľadu emisií prepočítaný na počet obyvateľov. Všimnite si napríklad, že Čína už takmer dobehla EÚ. Zaujímavý je tiež pokles emisií na obyvateľa v USA, ktorý je oproti EÚ výraznejší (v relatívnych číslach). Bez zaujímavosti nie je ani skutočnosť, že rýchlosť poklesu emisií v USA je podobný poklesu emisií pri rozpade Sovietskeho Zväzu. Všimnite si tiež Indiu, ktorá je v tomto grafe takmer zanedbateľná.
Čína - spomaľujúci „drak"
Čínske emisie vzrástli v roku 2012 o 3,3 % na 9,9 miliardy ton CO2, čo je výrazne pomalší rast ako v poslednom desaťročí. Je to najmä v dôsledku spomaľovania rastu spotreby uhlia, ale aj zemného plynu. Klesla takisto energetická náročnosť HDP, avšak aj rast „reálneho" HDP oproti dvojciferným hodnotám z predchádzajúcich rokov na súčasných 7,8 %. Mnohí analytici spochybňujú dôveryhodnosť oficiálnej hodnoty rastu HDP, a pravda tiež je, Čínska centrálna banka prijala mnohé „stimulačné" opatrenia pre podporu ekonomického rastu, väčšina z nich však stojí na rastúcom zadlžovaní. Naopak, snahy čínskej vlády o obmedzenie rastu spotreby energie (a emisií) sa zdajú legitímne vo svetle katastrofálnej situácie kvality ovzdušia (smog) v mnohých veľkých mestách, otázkou zostáva, ako tieto opatrenia prijme rastúca, a do značnej miery stále chudobná, čínska populácia. Bez zaujímavosti nie je ani skutočnosť, že Čína sa v septembri tohto roku stala najväčším dovozcom ropy, a prekonala tak USA. Trend rastu dovozu do Číny bude v najbližších mesiacoch a rokoch pokračovať.
USA - krajina plná kontroverzií
Celkové emisie CO2 klesli v roku 2012 o 4 % na 5,2 miliardy ton, a ide o dvojnásobný pokles oproti roku 2011. Celkové emisie sú dnes na úrovni z roku 1993. Takýto pokles emisií by bolo možné vítať, nebyť prehlbujúcich sa sociálno-ekonomicko-politických rozdielov, extrémnej majetkovej nerovnosti, miznúcej strednej triedy, a rozsiahlych investícií do nekonvenčných zdrojov ropy a zemného plynu. Investície do ťažby nekonvenčného zemného plynu priniesli výrazný, avšak dočasný pokles jeho ceny, a dočasný odklon od uhlia (ktoré USA využilo k zvýšeniu vývozu). Nekonvenčný zemný plyn (či ropu), odhliadnuc od výrazných dopadov ich ťažby na životné prostredie, by bolo možné vítať iba v prípade, ak by sa tieto zdroje použili takmer výhradne na prechod na obnoviteľnú energetiku. Paradoxne však, zníženie cien spôsobené zemným plynom vedie k spomaleniu zavádzania (stále cenovo drahších) obnoviteľných zdrojov. Negatívnym a neudržateľným trendom je aj rastúce zadlžovanie, ktoré je niekoľko-násobne rýchlejšie, ako rast, či skôr „rast" HDP. Pozitívne je, že napriek mnohým problémom, pokračuje rast využívania energie z obnoviteľných zdrojov.
Európska Únia - pokles emisií vďaka dlhodobej recesii
Celkové emisie CO2 klesli v krajinách EÚ o 1,3 %, kým HDP kleslo o 0,3 %. Pokles emisií, ako aj pokles HDP by bolo možné vítať pozitívne, ak by tieto trendy neboli spojené (podobne ako v USA) s rastúcimi rozdielmi medzi bohatými krajinami na severe, a rastúcou chudobou prevažne v krajinách južnej Európy, či v neposlednom rade s rastúcou nezamestnanosťou. V mnohých ohľadoch obdivuhodný (z pohľadu klimatickej zmeny však stále nedostatočný) rast zavádzania obnoviteľných zdrojov je poháňaný rastúcim (a neudržateľným) zadlžovaním, a pravdepodobne, najmä v prípade centralizovanej výroby, môže prispievať k rastúcim rozdielom medzi bohatými a chudobnými. Príklad môže byť Španielsko, kde podiel výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov dosiahol 20 %, zároveň však je nezamestnanosť v krajine jednou z najvyšších v EÚ.
V Európe klesla spotreba ropy o 4 %, a zemného plynu o 2 %. To má okrem iného za následok zatváranie „nadbytočných" ropných rafinérii, či problémy automobilového priemyslu. Pozitívnym trendom je, že v mnohých krajinách EÚ sa v posledných mesiacoch predáva viac bicyklov, ako automobilov, a niektoré mestá sa (konečne) začínajú v rámci svojich možností pripravovať na budúcnosť bez fosílnych zdrojov energie.
V správe sa zmieňuje tiež skutočnosť, že Veľká Británia nepostavila v poslednom desaťročí žiadne nové uhoľné elektrárne a tri z nich s celkovou kapacitou 5,16 GW dnes využívajú pre pohon biomasu. Dovoz drevnej štiepky cez Atlantik (napr. z lesov Britskej Kolumbie), či využívanie rozsiahlych plôch lesných porastov pre energetické účely však ťažko možno považovať za udržateľné riešenie. Podpora premeny uhoľných na biomasové elektrárne je v Anglicku podmienená kombinovanou výrobou tepla, takže mnohé projekty budú pravdepodobne zrušené. Celkovo možno energetickú politiku Veľkej Británie hodnotiť ako veľmi neadekvátnu, prakticky dlhodobo katastrofálnu, napriek niektorým pozitívnym trendom.
India - mladší brat Číny
4% rast HDP bol najpomalší za posledných 10 rokov. Emisie CO2 však vzrástli až o 6,8 % a táto krajina je v absolútnych číslach na 4. mieste pred Ruskom. Rast emisií spôsobil najväčší medziročný rast spotreby uhlia v histórii krajiny - 13 %. Je možné, že za týmto začínajúcim trendom stojí presun energeticky náročnej výroby z Číny, ktorá stráca voči chudobnejšej Indii svoju konkurencieschopnosť.
Japonsko - bez jadra a s rádioaktivitou
Podiel emisií Japonska na celosvetových emisiách dlhodobo klesá, v roku 2012 predstavoval 3,8 %. Zatvorenie jadrových elektrární, ktoré nasledovalo po havárii vo Fukušime, znamenalo najväčší medziročný rast emisií CO2 (o 6,2 %) za posledných 20 rokov. Zvýšený dovoz fosílnych palív prispel výraznou mierou k rastu obchodného deficitu krajiny, ktorý výrazne komplikuje už tak veľké problémy tejto ekonomiky, ktorá od začiatku 90. rokov bojuje neúspešne s defláciou. Nádeje sa vkladajú do obnoviteľných zdrojov, z ktorých v súčasnosti najviac zabezpečujú vodné elektrárne.
No a keďže rast globálneho HDP dlhodobo spomaľuje, očakávam, že emisie CO2 budú síce v tomto roku vyššie, avšak o menší podiel, ako v roku 2012:
Celú správu v angličtine môžete nájsť tu.
