Nasledujúci graf ukazuje podiel spotreby ropy na energetickom mixe v krajinách EÚ:

Zdroj grafu: Luis de Sousa, 2010
Grécko a Írsko už skončili a nasledovať bude Portugalsko, Španielsko atď. "Záchrana" Grécka stála 110 miliárd euro, "záchrana" Írska bude stáť 80-90 miliárd euro. Kto "zachráni" zvyšok štátov?
Samozrejme, príčin krachu daného štátu je veľa, ale štáty s vyšším podielom spotreby ropy majú svoj rozpočet zatažený viac, ako staty s nižším podielom spotreby ropy. Pred začiatkom finančnej krízy dosiahla cena ropy rekordnú úroveň.
Navyše, bez ekonomického rastu (tj. rastu spotreby) nie je možné dlh splatiť (to je možné iba pri rastúcej ekonomike), je možné iba zbankrotovať (ak chcete "reštrukturalizácia" dlhu). Tým, že požičiavame Grécku, Írsku atď., tak problém iba o niekoľko mesiacov odkladáme a dopady krachu sa zhoršia (urýchli sa krach štátov, ktoré požičiavajú, resp. ručia za "pôžičku").
Navyše, vďaka extrémnemu zadlženiu v kombinácii s nemožnosťou ekonomického rastu bude deflácia (tj. relatívny pokles množstva peňazí v obehu v pomere k tovaru) pokračovať. Ľudia urobia lepšie, ak znížia svoje (materiálne) očakávania ohľadom budúcnosti: