Noam Chomsky v článku s názvom „Líbya a svet ropy" v úvode cituje amerického profesora práva Davida Cranea:
„Kaddáfí bol zodpovedný za zmrzačenie, zohavenie alebo zavraždenie 1,2 milióna ľudí,"
čo malo byť hlavným obvinením Kaddáfího. To sa však nekonalo, pretože USA, Veľká Británia a ďalšie krajiny zasiahli proti. Na otázku prečo Crane odpovedal:
„Vitajte vo svete ropy."
Chomsky vo svojom článku ďalej pokračuje:
„Svet ropy poskytuje užitočný návod pre sledovanie reakcie Západu na významné prodemokratické povstania v arabskom svete. Diktátorovi s množstvom ropy, ktorý je spoľahlivým klientom, je umožnené voľné pole pôsobnosti." A Kadáffí (ktorého sme štedro desaťročia priamo či nepriamo financovali), prestal byť spoľahlivým partnerom, píše Chomsky.
Profesor ekonómie Jeff Rubin v článku s názvom „Zmena režimu nezlepší ťažbu ropy na Blízkom východe" píše:
„Ak je vojenská intervencia Západu naozaj motivovaná ropou, možno je čas na jej prehodnotenie... Keď Američania vpadli do Iraku v roku 2003, ministerstvo energetiky sebavedomo predpovedalo, že krajina bude radostne vítať zahraničné investície a v roku 2010 bude produkovať 4 milióny barelov za deň."
To, ako vieme sa nestalo a Irak dnes produkuje toľko ropy, ako pred inváziou (2,5 milióna barelov denne).
Rubin svoj článok uzatvára:
„Samozrejme, možno chýbajúcich 1,3 miliónov barelov ropy určených na vývoz nesúvisí s tým, prečo sme v Líbyi. Možno nakoniec predsa len ide o humanitárnu akciu. Ak je ale ochrana bezbranných obyvateľov pred diktátormi na Blízkom východe tým hlavným motívom, prečo ešte nie sme v Bahrajne, Jemene, či Sýrii?"
Profesor Michael T. Klare (autor dokumentu „Blood and oil") v článku s názvom „Kolaps starého ropného poriadku":
„Považujte všetko, čo sa teraz deje, iba za prvé záchvevy ropného zemetrasenia, ktoré otrasie svetom až k jeho jadru."
„Od objavenia ropy v juhozápadnej Perzii pred Prvou svetovou vojnou, celé storočie mocnosti Západu opakovane intervenovali na Blízky východ aby zabezpečili prežitie autoritatívnych vlád, ktorých cieľom bola ťažba ropy. Bez týchto intervencií, rozmach ekonomík Západu po druhej svetovej vojne a súčasné bohatstvo a priemysel by nebolo predstaviteľné.
Tu je však správa, ktorá by mala byť na predných stranách titulkov všetkých novín: Starý ropný poriadok umiera a s jeho koncom uvidíme koniec lacnej a ľahko dostupnej ropy - navždy."
Člen amerického kongresu Ed Markey povedal:
„V Líbyi sme pre ropu. A myslím, že Japonsko a jadrová technológia a Líbya spolu so závislosťou na dovážanej rope, oboje znovu zvýraznili potrebu agendy obnoviteľnej energie v Spojených Štátoch."
Podobne sa vyjadruje aj bývalý analytik CIA Michael Scheuer v rozhovore pre CNN (približne od 4 min 10sek):
Alebo bývalý poslanec britského parlamentu, George Galloway, podľa ktorého je hlavným, ak nie jediným dôvodom intervencie do Líbye, ropa:
Medzitým sa cena európskej ropy BRENT blíži k 125 dolárom za barel. Takže upokojenia situácie na Blízkom východe a severnej Afrike sa naozaj nemusíme obávať...
