Veterná energia je jeden z najlacnejších a najrýchlejšie rastúcich zdrojov energie, aspoň čo sa týka inštalovaného (nie získaného) výkonu elektrickej energie. Rast priemyslu dokonca (do roku 2009) nezasiahla finančná kríza a medziročný rast dosiahol takmer 25 %:
Zdroj: WWEA
Ak sa naplní prognóza pre rok 2010, rýchlosť inštalovania veternej energie o niečo poklesne. Ak počítame s 30 % kapacitným faktorom (load factor), tak by nám veterná energetika na konci toho roku mala zabezpečiť asi 0,4 % celosvetovej spotreby energie (ktorá je dnes približne 15 000 GW).
30 % z inštalovaného výkonu dosahujú veterné farmy na súši, na mori je to až 50 % (týchto je však zatiaľ veľmi málo a cena takto získavenej energie je asi 2-násobná).
Koľko energie by sme získali, ak by tento rast pokračoval do roku 2020 a 2030?
To vyzerá sľubne! Tých 38 % platí v prípade, že sa nebude príliš zvyšovať podiel elektromobilov na cestách :-) A koľko rokov by sme potrebovali na získanie 100 % energie?
Stačili by už iba ďalšie 4 roky! To sú slasti exponenciálneho rastu.
Myšlienkou článku však je poukázať na limity takéhoto (ideálneho) rastu. Podľa tohto zdroja (s odvolaním sa na Coloradskú geologickú službu) sa Čína rozhodla, že vybuduje 330 GW (viac ako kapacita vetra na celom svete!) nových kapacít veternej energie. To by znamenalo spotrebu približne 59 000 ton neodýmia.
Neodýmium sa používa tiež v mikrofónoch, megafónoch, sluchátkách, hard-diskoch a tiež modeloch elektrických lietadiel.
Čína ovláda približne 97 % svetového trhu kovov vzácnych zemín a tento plán (330 GW energie z vetra) by znamenal spotrebovanie celkovej ťažby neodýmia pre tento účel.
Takže vzdá sa zvyšok sveta neodýmia pre svoju potrebu, aby Čína mohla realizovať svoj grandiónzny veterný plán?
Zatiaľ to tak nevyzerá, keďže
"Európska únia, Japonsko a USA uvažujú o žalobe pred Svetovou obchodnou organizáciou za obmedzenie čínskeho vývozu vzácnych zemín."
Nuž, buď porastie Čína, alebo zvyšok sveta. Alebo možno nikto. Nuž, nič netrvá večne.
UPDATE: Stuart Staniford sa nedomnieva, že hrozí nedostatok kovov vzácnych zemín. Skôr vníma snahu Číny, ktorá sa snaží zatlačiť trh do rohu a umelo vyýšiť ceny týchto kovov. Aj to je možné.
