Spojenie lietania a klimatickej zmeny si najviac uvedomujú pasažieri v Anglicku a Holandsku a najmenej v Ázii. Najviac „obáv“ z klimatickej zmeny prejavili znovu Angličania, najmenej cestujúci z Ázie, Latinskej Ameriky a Afriky. Angličania tiež prisudzovali problému klimatickej zmeny výraznejšiu váhu v porovnaní s inými problémami, ako napr. zdravie, bezpečnosť či ekonomický rast. Najviac pasažierov vie o Kyótskom protokole a jeho cieľoch v Európe, asi polovica. 41 % Ázijčanov o Kyótskom protokole nikdy nepočula, v prípade Európanov to je 24 %.
Cestujúci lietadlom majú vôľu zaplatiť za lietanie navyše
To platí pre 80 % Európanov, 75 % Severo-američanov a 60 % Ázijcov. Proti sa vyjadrilo 14 % opýtaných cestujúcich. Najčastejším dôvodom proti zavedeniu cestovnej dane, z ktorej by sa platilo vysádzanie stromov, bol jej nevýznamný vplyv (na emisie CO2).
Najčastejšími dôvodom, prečo pasažieri boli ochotní platiť daň, boli morálna zodpovednosť za príspevok ku klimatickej zmene, obavy o životné prostredie a o budúce generácie. (Pozri obrázok)
Suma, ktorú sú ochotní cestujúci priplatiť k letenke sa pohybuje od 5 do 100 Euro. V priemere do zodpovedá ochote zaplatiť asi 25 Euro za 1 tonu CO2-ekvivalent. Veľmi zaujímavý, ale očakávaný výsledok štúdie ukazuje, že čím výraznejšie boli obavy pasažierov z dopadov klimatickej zmeny, tým vyššia bola ochota platiť. Autori štúdie zhrnuli, že ochota obyvateľov platiť za škody spôsobené (prinajmenšom lietaním) je vyššia, ako sa vo všeobecnosti predpokladá. Pri extrapolácii svojich výsledkov na všetkých pasažierov autori odhadujú, že výnos uhlíkovej dane by ročne predstavoval asi 23 milárd Euro, ktoré by mohli byť použité na aktivity spojené s adaptáciou a tlmením dopadov klimatickej zmeny.
Na druhú stranu iná štúdia v tom istom časopise tvrdí, že najmenej znepokojení dopadmi klimatickej zmeny sú obyvatelia v bohatých krajinách. Podľa mňa naozaj znepokojení dôsledkami klimatickej zmeny sú tí ľudia, čo lietadlami necestujú vôbec – sú takí? J
