Táto štúdia s názvom "Ropa a svetová ekonomika: niektoré možné budúce scénáre" (ekonómovia z MMF sa ropnému zlomu venovali už aj minulý rok) je extrémne dôležitá z toho pohľadu, že približne 99 % ekonómov nepovažuje ropný zlom za súčasný problém. Skutočnosť je však taká, že už dnes spôsobuje prebiehajúci ropný zlom v ťažbe konvenčnej ropy (od roku 2005) obrovské ekonomické problémy. Tie sa budú naďalej zhoršovať, keďže naše finančné, ekonomické, energetické a sociálne systémy sú z 99 % závislé od rastúcej spotreby energie z ropy.
Čo hovorí abstrakt článku?
"Tento článok, s použitím modelu DSGE svetovej ekonomiky, sleduje HDP a finančné (current account) dopady trvalých šokov v dodávkach ropy na svetovú ekonomiku, v bližšie neurčenej budúcnosti. V prípade miernych šokov a technológií konvenčnej ťažby, sú dopady mierne. Avšak v prípade významných šokov, elasticita náhrady, ktorá klesá spolu poklesom spotreby ropy na minimum, a produkčné funkcie, v ktorých ropa pôsobí ako kritický umožňovateľ technológií, rast HDP môže výrazne klesnúť. Takisto sa cena ropy môže dostať tak vysoko, že hladký prechod, ako predpokladá model, môže byť veľmi ťažký."
Napriek obrovskému pokroku v tom zmysle, že vôbec nejaká ekonomická analýza možných dopadov ropných šokoch bola zverejnená významnou inštitúciou, akou je MMF, považujem výsledky štúdie za extrémne optimistické. Nedôjde totiž k výraznému poklesu rastu HDP, ale výraznej kontrakcii svetového HDP.
V publikácii sa objavil aj nasledujúci graf:
Zdroj: Kumhof a Muir, 2012, s 24.
Zhodou okolností sa veľmi podobná verzia tohto grafu objaví aj v mojej prezentácii na konferencii o energetickej bezpečnosti v Piešťanoch:
Podobne, ako medziročný rast ťažby ropy, klesá aj rast globálneho HDP.
Ako vieme, že súčasnú stagnáciu v ťažbe (a pokles v exportoch) ropy, nenahradí v blízkej budúcnosti znovu rast? Jednoducho - vyťažiť môžeme iba to, čo sme doteraz objavili, a maximum konvenčnej ropy sme objavovali v 60. rokoch minulého storočia, teda pred viac ako 40 rokmi:
V tomto desaťročí sme vyťažili najviac ropy a bude nasledovať už len pokles. (Zdroj: prof. Aleklett, 2012).
Bez rastu spotreby energie, nemôže rásť ani HDP. S poklesom spotreby energie, musí (skôr či neskôr) klesať aj HDP.
Je to podobné, ako vzťah predátora a koristi. Počet predátorov môže narastať iba dovtedy, kým rastie aj počet koristi, alebo dovtedy, kým je predátor schopný uloviť rastúci počet koristi. Pri poklese poštu koristi, musí klesnúť aj počet predátorov (ak si samozrejme nenájde inú korisť-potravu).
Pokles množstva našej "koristi" teda bude znamenť aj pokles HDP, teda nie spomalenie rastu. Je možné, že dočasne bude pokles reálneho HDP tlmený rastúcim zadlžovaním (v skutočnosti sa tak postupne už deje od začiatku prvých ropných šokov v 70. rokoch minulého storočia, a v extrémnej miere dnes), prípadne efektívnejším využívaním ropy (tj. vyššie HDP/ropa) - čo sa prakticky deje od počiatku ťažby ropy. V určitom okamihu však už nie je možné ďalšie zadlžovanie (a.k.a. "peak debt"), a nie je možné ďalšie zvyšovanie efektivity spaľovania ropy (a.k.a. termodynamické zákony). Veľmi, veľmi optimisticky, by mohla budúcnosť vyzerať napríklad takto:
Rast svetového HDP podľa ekologického modelu Lotka-Volterra dosiahne maximum približne 30 rokov po maxime spotreby energie. Zdroj: prof. Ugo Bardi.
Model podľa Bardiho a Yaxleyho je samozrejme iba priblížením reality, napriek tomu je užitočné si uvedomiť skutočnosť, že HDP bude nevyhnutne, významne, a dlhodobo klesať v nasledujúcich desťročiach. Pritom okamih tejto udalosti nie je až taký zásadný, hoci je dôležitý (podľa mňa globálne HDP dosiahne maxima už v tomto desaťročí). Kľúčové však je, ako sa s touto skutočnosťou vysporiadame UŽ TERAZ, aby sme zmiernili negatívne dopady ekonomického poklesu - bez vojen a bojov o zmenšujúcu sa korisť pre rastúce množstvo predátorov.
Tento dlhodobý ekonomický pokles sa v niektorých krajinách už začal...
