Hoci pôvodne som chcel písať o klesajúcom albedu Grónska, alebo o sociálno-ekonomickom rozvrate, ktorý prináša koniec lacnej energie, deň má však bohužiaľ iba 24 hodín. Poďme teda k "inteligentnému", alebo "zelenému" rastu.
Začnime "neradostnými teorémami" ekonóma (!) Kennetha E. Bouldinga:
1. teorém: "Neradostný teorém" -- Ak je konečným limitom rastu populácie utrpenie, tak populácia bude rásť dovtedy, kým netrpí dostatočne na zastavenie svojho rastu.
2. teorém: "Absolútne neradostný teorém" -- Akékoľvek technické vylepšenie zmierni utrpenie iba na určitý čas, keďže limitom rastu populácie je utrpenie, (technické) vylepšenia umožnia rast populácie, a čoskoro umožnia väčšiemu počtu ľudí žiť v utrpení, ako predtým. Konečným výsledkom (technických) vylepšení je preto nárast populácie, čo vedie ku celkovému zvýšeniu ľudského utrpenia.
3. teorém: "Mierne veselá forma neradostného teorému": Našťastie nie je príliš ťažké preformulovať nerdostný teorém na mierne radostnú formu, podľa ktorej ak sa nájde niečo iné, ako utrpenie a hlad, čo bude limitovať rast prosperujúcej populácie, populácia nemusí rásť až do štádia, kedy trpí a hladuje, a môže stabilne prosperovať.
Niekto by mohol argumentovať, že populačný rast zastaví na udržateľnej úrovni rast materiálneho bohatstva (napr. televízory? viď tiež Kuznetsovovu krivku). Alebo honba za kariérou. Alebo stres. To je určite lepší limit, ako hladovanie a predčasná smrť. Alebo vojny.
Aj keď sa populačný rast v rozvinutých krajinách v súčasnosti blíži nule, stabilizujúca sa populácia trpí dôsledkami rastu populácie v minulosti (viď Japonsko, Európa, USA, onedlho Čína) - javy ako starnutie populácie samé o sebe znamenajú neudržateľnosť súčasného (dôchodkového) systému. Rastúca populácia v minulosti tiež znamená rastúce náklady na udržiavanie (najmä energetickej a dopravnej) infraštruktúry, čo pri stabilizujúcej sa a starnúcej populácii takisto predstavuje (nie neriešiteľné) problémy.
Aj preto možno veľa ekonómov (a politikov) vidí ako jediný (najjednoduchší?) spôsob riešenia problémov spôsobených rastom (populácie), ďalší rast. Paralela zhoršovania, pardón riešenia problému prílišného dlhu ďalším dlhom je viac ako zrejmá. Rovnako zrejmá je však dlhodobá neudržateľnosť celého systému. Samozrejme "zelený", či "inteligentný" rast môže byť o niečo menej neudržateľný, ako doterajší "priemyselný" rast, založený prevažne na neobnoviteľných zdrojoch energie:
Graf ukazuje závislosť svetového primárneho produktu od roku 1965 do roku 2009 a množstva spotrebovanej (prevažne fosílnej) energie za rovnaké obdobie. Zelený, alebo inteligentný rast vyžaduje, aby rástlo HDP, ale nerástla spotreba energie. (Zdroj: Korowicz D. 2012: Štúdia globálneho systémového kolapsu.)
Čo hovorí o zelenom raste profesor fyziky Albert Bartlett?
Ak pridáme frázu "udržateľné bývanie", alebo "udržateľný rozvoj", alebo "zelený" do nášho slovníka, nepostačuje to tomu, aby naše životné prostredie bolo udržateľné.
(Trvalo) udržateľný spôsob života je taký, ktorý nezhoršuje podmienky prežitia súčasnej, alebo budúcich generácií. Kto z nás tak naozaj žije?
Jediný skutočne trvalo udržateľný rast je nulový rast. Fungovanie nášho sociálno-ekonomického systému je založené na exponenciálnom raste. A keďže sme vo fáze ekologického prestrelenia ("overshootu"), je potrebný (či skôr nevyhnutný) pokles spotreby.
V tejto fáze vývoja spoločnosti je už globálny systémový kolaps nevyhnutný, a aj keď prebieha zatiaľ relatívne pomaly (oops! ako kde!), v najbližších mesiacoch/rokoch možno očakávať jeho zrýchlenie.
Kolaps amerického mesta Gary v Indiane:
Či však bude tento kolaps postačujúci pre zachovanie stabilného podnebia je viac ako otázne... môj súčasný odhad je, že nie.
