Nasledujúci graf hovorí za všetko:
Je zrejmé, že určité spôsoby získavania energie sú menej vhodné, ako iné. Platí tiež, že pomer získanej ku investovanej energii (ERoEI), nie je jediný parameter, ktorý by mal rozhodovať o tom ktorom spôsobe získavania energie, ale je dôležitý. Môže napríklad platiť, že veterná energia má vysokú energetickú návratnosť (na najlepších lokalitách aj okolo 80), treba však mať na pamäti, že ide o prerušovaný (intermitentný), a teda menej kvalitný zdroj energie. Pri súčasnom nastavení energetickej siete vyžaduje záložné zdroje energie. Nejde však o neriešiteľný problém – napríklad čím vyšší počet veterných turbín, tým menšie výkyvy a pod. Pre zaujímavosť, celkový inštalovaný výkon dosiahol ku koncu roku 120. 8 GW (USA predbehlo Čínu a len minulý rok bolo inštalovaných 27 GW). Takýto výkon poskytne asi 40 1GW jadrových reaktorov. Zdá sa, že vietor je dnes najlepším alternatívnym (a zároveň nízkoemisným) zdrojom, aj podľa analýz vedcov .
Podobný problém ako s vetrom je so slnečnou energiou, ako doplnkový zdroj však poslúžiť môže. Napríklad v Austrálii testujú klimatizáciu na solárny pohon, čo by malo v budúcnosti zabrániť výpadkom siete.
Jednoznačne chybnou politikou je ale dotovanie biopalivového priemyslu (najmä v miernom pásme), ktorá urýchľuje pád do energetickej priepasti. Energetický zisk z biopalív je zanedbateľný. V tropických oblastiach zasa pestovanie biopalív často vedie k vypaľovaniu tropických lesov. Biopalivá sú tiež nepriamo dotované ropou – pri ich žatve a pri hnojení. Tieto palivá by sa mali udržovať len na miestach, kde prežijú bez dotácií.
Podobne nevhodným spôsobom získavania energie sú tzv. nekonvenčné zásoby ropy – ropné piesky a ropné bridlice. Hoci ich potenciálne zásoby sú obrovské, pri ich ťažbe sa uvoľňuje viac emisií CO2 ako pri spaľovaní ropy a predstavujú tiež záťaž pre miestne zdroje vody. Pri ich úplnom vyťažení by dosiahla koncentrácia CO2 viac ako 1000 ppm a bola by zničená rozsiahla časť boreálneho lesa.
Jadrová energia sa môže javiť ako dočasné riešenie (z dôvodu obmedzenosti zásob uránu), stavba jadrovej elektrárne je však zdĺhavá, a často sa predražuje. Asi tak, ako sa to teraz stalo vo Fínsku.
A prečo sa domnievam, že balancujeme na hranici energetickej priepasti, napriek pozitívnym náznakom (napr. vietor)? Najlepšie to vystihuje nasledujúci obrázok:
Podľa energetického analytika Matta Simmonsa treba do obnovy energetickej infraštruktúry investovať možno viac ako 100 triliónov dolárov.
Mimochodom, v Rusku a Francúzku vypukli socálne nepokoje. Ktorá krajina bude následovať?
