Súčasný vývoj na Ukrajine sa dal v hrubých rysoch predpokladať už niekoľko rokov. Nakoniec sa nedeje nič iné, čo by ľudia venujúci sa situácii okolo ropného zlomu nečakali: pokles výkonnosti ekonomík a z toho narastajúce národné a medzinárodné napätie. Či už sú spúšťačom masových protestov vysoké ceny potravín, rastúce ceny hromadnej dopravy, korupcia, alebo rastúce ceny energií, menovateľ je spoločný:
postupné vyčerpávanie lacných energetických zdrojov, ku ktorým neexistuje adekvátna náhrada.
Netreba očakávať, že by sa ľudia zodpovední za tvorbu "energetickej stratégie" Slovenska k situácii nejako relevantne vyjadrovali. Ak by to totiž tak bolo, už dávno by upozorňovali na hroziace problémy, ktoré sú dnes realitou. Ropný zlom a jeho prejavujúce sa ekonomické dopady a súvislosti v rastúcom počte krajín sú ešte dnes väčšine "analytikov" a zodpovedných ľudí na smiech.
Viniť zo súčasnej situácie budú Putinove mocenské úmysly, prípadne korupciu na Ukrajine. Keď prevezmú do rúk rozhodovanie generáli, bude už neskoro rozmýšľať na tým, kde sa stala chyba.
Pre pochopenie širších súvislostí dlhodobo sa zhoršujúcej situácie na Ukrajine sú významné nasledujúce trendy:
Populácia začala klesať 3 roky po poklese spotreby fosílnych palív, prevažne v dôsledku emigrácie z krajiny.
Situácia na Ukrajine z pohľadu spotreby fosílnych palív. Po rozpade Sovietskeho zvazu došlo k prudkému poklesu spotreby všetkých fosílnych palív: ropy, uhlia, aj zemného plynu:
Jediný pozitívny dopad takéhoto vývoja bol pokles priemernej uhlíkovej stopy Ukrajincov asi o 100 % 50 %. Nešlo však o plánovaný vývoj, ale o kolaps ťažkého priemyslu a rozpad spoločnosti.
A na záver vývoj hrubého domáceho produktu (HDP) na osobu:
HDP v prepočte na obyvateľa (Zdroj: Trading Economics).
Kto si stále myslí, že sa "nás" situácia na Ukrajine netýka, tak je na omyle.
